Vedci odkryli ohromné náleziská dinosaurích stôp. Tvoria „diaľnice“, ktorými chodili k lagúne

Novoobjavená dinosauria cestička sa nachádza vo vápencovom lome v grófstve Oxfordshire v juhovýchodnom Anglicku. V praveku sa na tomto mieste rozprestierala tropická lagúna, ktorou prechádzali obrovské jaštery.

Asi 200 obrovských stôp, vtisnutých do vápencového dna, zanechali v dnešnom lome obrovské tvory pred 166 miliónmi rokov. Vedci predpokladajú, že sú to otlačky nôh dlhokrkého bylinožravého sauropóda Cetiosaura a menšieho Megalosaura, ktorý sa živil mäsom.

Stopy odhalil pracovník lomu

Stopy si prvýkrát všimol Gary Johnson, pracovník v lomu, počas toho, ako šoféroval bager. „V podstate som odhŕňal íl a narazil som na hrboľ. Myslel som si, že je to len nerovnosť na zemi, ale za ďalšie tri metre som narazil na ďalší. A potom zase,“ povedal pre BBC.

Ako dinosaurus došliapol na zem, vytvoril sa okolo stopy „múr“ z bahna, ktorý obria váha tvora vytlačila nahor. Dinosaurie stopy boli objavené neďaleko už v 90. rokoch minulého storočia, preto sa Johnson domnieval, že pravidelné nerovnosti, cez ktoré prechádzal bagrom, by mohli byť aj stopami pravekých tvorov. „Myslel som si: som prvý človek, ktorý ich vidí. Bol to neskutočný pocit,“ dodal Johnson.

Prehistorická križovatka 

Do vykopávok v lome sa minulé leto zapojilo viac ako 100 vedcov, študentov a dobrovoľníkov. Štyri vytvorili sauropódi, štvornohí bylinožraví dinosaury. Ich stopy vyzerali ako slonie, len sú oveľa väčšie. Títo tvorovia merali na dĺžku až 18 metrov. Predpokladá sa, že ďalšiu stopu vytvoril Megalosaurus.

Mäsožravý tvor, ktorý chodil po dvoch nohách a bol najväčším mäsožravým dinosaurom z obdobia jury v Británii. Oblasť, kde sa stopy krížia, vyvoláva otázky o možných interakciách medzi mäsožravcami a bylinožravcami. Prostredie, v ktorom žili, bolo pokryté teplou plytkou lagúnou, na ktorej zanechali svoje stopy, keď sa pohybovali po bahne.

Andrej je pýchou Slovenska, stojí za objavom svetových rozmerov: V arktickej tundre nás strážili sprievodcovia s puškami

Tím počas výkopu podrobne študoval dráhy. Okrem vytvárania odliatkov stôp nasnímali viac ako 20 000 fotografií, aby vytvorili 3D modely celej lokality aj jednotlivých stôp.

Stopy sú veľmi zachovalé, vedci predpokladajú, že možnou príčinou je búrka. „Nevieme presne čo, ale mohlo sa stať, že prišla búrka, ktorá uložila množstvo usadenín na vrch stôp a vďaka nim sa nevymyli,“ povedal BBC profesor Richard Butler, paleobiológ z univerzity v Birminghame.

zdroj: University of Oxford Museum of Natural History

Návrat v čase

„Super vec na dinosaurích stopách je, že zachytávajú moment zo života zvierat, môžete sa dozvedieť, ako sa zviera pohybovalo, aké bolo prostredie, v ktorom žilo,“ doplnil Butler a dodal, že stopy poskytujú úplne odlišný súbor informácií, ktoré nie je možné získať zo záznamu fosílií kostí.

„Stopy sú také detailné, že môžeme vidieť, ako sa bahno deformovalo, keď sa dinosaurie nohy stláčali dovnútra a von,“ povedal pre The Columbian Duncan Murdock, vedec z Oxfordského múzea a dodal: „Spolu s ďalšími fosíliami, ako sú nory, lastúry a rastliny, môžeme oživiť prostredie blatistej lagúny, ktorou dinosaury prechádzali.“

Najdlhšie trate merajú 150 metrov, ale mohli by siahať oveľa ďalej, keďže bola vyťažená len časť lomu. O budúcom osude križovatiek ešte nebolo rozhodnuté, ale vedci spolupracujú s prevádzkovateľom lomu a Natural England na možnostiach zachovania lokality pre budúcnosť. Veria, že by sa tam mohlo nachádzať viac stôp, ktoré len čakajú na objavenie.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti