Vedci oživili tvory uväznené tisíce rokov v permafroste. Našli aj baktérie, ktoré môžu spôsobiť ďalšiu pandémiu

Vedci z Inštitútu Maxe Plancka objavili a oživili v sibírskom permafroste tvora starého 46-tisíc rokov. Naposledy sa tieto tvory pohybovali po zemi ešte za čias neandertálcov a mamutov.

Výskumníci ich našli vo vzorkách permafrostu, ktorý odobrali z približne štyritisíc metrov pod zemou. Ide o doposiaľ neobjavený druh háďatka alebo škrkavky, ktorý v minulosti vyhynul, uvádza The Wall Street Journal.

Výskumníci uverejnili svoje zistenie v článku publikovanom vo štvrtok v časopise PLOS Genetics. Tvrdia v ňom, že patogény prežili tisícročia v permafroste tým, že vstúpili do stavu pozastavenej animácie.

„Tento dokument by mohol ľudí prinútiť zvážiť tento tretí stav medzi životom a smrťou,“ povedal Teymuras Kurzchalia, spoluautor štúdie a biológ z Inštitútu molekulárnej bunkovej biológie a genetiky Maxa Plancka v Nemecku.

Ich potomkovia žijú doteraz

Háďatká sa radia medzi takzvané mikrozvieratá, ktoré dokážu prežiť extrémne podmienky. Zvládnu zmrazenie, ale aj nedostatok vody a kyslíka tým, že sa dostanú do stavu nazývaného kryptobióza.

V tomto stave sa metabolizmus organizmu zastaví a organizmus sa prestane rozmnožovať, vyvíjať a opravovať. Keď nastanú lepšie podmienky, organizmus sa môže znova oživiť.

A presne to sa podarilo vedcom. Vzorky háďatiek boli odobraté ešte v roku 2000 neďaleko rieky Kolyma vo východnom Rusku.

Vzorky nechali zmrazené a oživili ich až teraz. Živočíchy dali do Petriho misiek s výživným roztokom a niekoľko týždňov ich udržiavali pri teplote asi 70 stupňov Fahrenheita (21,1 °C). Niektoré háďatká sa následne prebudili a začali sa rozmnožovať.

Vedci vykonali analýzu háďatiek, ktorá ukazuje, že ide o doteraz neobjaveného živočícha z čeľade v rodine okrúhlych červov Panagrolaimidae. Z experimentu v súčasnosti nie je už žiaden z tvorov živý. Na žive však ostali ich potomkovia, ktorí vzišli z nepohlavného rozmnožovania.

zdroj: Plosjournal

Je to už druhý raz, keď sa podarilo oživiť tieto háďatká. Prvýkrát sa to udialo už v roku 2018, vtedy ale výsledky poznačila obava z kontaminácie. Teraz vedci prísnejšie testovali vzorky, aby sa vyhli obavám z kontaminácie.

Biológ na Univerzite Brighama Younga Byron Adams aj teraz nevylučuje, že mohlo dôjsť ku kontaminácií. Pretože oblasti v blízkosti miesta odberu a odberové zariadenia neboli testované, aby sa zaistilo, že sa omylom nezozbierali mladšie háďatká.

Napriek tvrdí, že štúdia je hodnoverná a háďatká môžu byť naozaj také staré, ako sa domnievajú vedci.

Prežiť vedia aj pomalky

Háďatká ale nie sú jedinými tvormi, ktoré vedci skúmajú ohľadom kryptobiózy. Najznámejšie sú asi pomalky, ktoré vedia „prežiť“ vysoké teploty vo vode, ktorá má 150 °C, ale aj extrémne nízke teploty -272 °C .

Považujú sa za jedny z najodolnejších tvorov na Zemi. Dokonca sa dostali aj viac do otvoreného vesmíru, kde 68 % pomaliek prežilo pobyt trvajúci desať dní. Vedci pri tom skúmali stres a mieru poškodenia ich DNA. Zistili, že pobyt vo vesmíre nemal vplyv na ich ďalšie rozmnožovanie.

Kryptobióza je pritom len veľmi málo preskúmaná a pochopená. Vedci sa domnievajú, že jej pochopenie by mohlo pomôcť aj ľudstvu. Napríklad pri pobyte v extrémnych teplotách či vo vesmíre.

Ich význam presahuje hranice Slovenska. Na východe našli mimoriadne vzácny objav

„Možno dokážeme vyvinúť molekuly, ktoré dokážu rovnaké veci,“ uviedol pre The Wall Street Journal biochemik Craig Marshall z University of Otago na Novom Zélande, ktorý sa na štúdii nezúčastnil.

Oživené tvory nie sú jediné, ktoré vedci v permafroste objavili. Science Alert pripomína, že vedci objavili pod večným ľadom aj nebezpečné patogény, ktoré by mohli vyvolať ďalšiu pandémiu.

Vedci teraz skúmali, aké riziko predstavujú patogény pre nás. Zistili, že riziko, že by spôsobili pandémiu je malé, ale nie je vylúčené.