Vedci plánujú oživiť pravekého obra. Mal by prispieť v boji proti klimatickej zmene

Videl si niekedy Jurský park a hovoril si si, že podobný špás by nebolo ťažké zopakovať aj v realite? Nie si tak ďaleko od pravdy. Kým oživovanie dinosaurov pomocou kúska jantáru je čisté science-fiction, vedci sa chystajú oživiť iné prehistorické zviera. Skutok by mal pritom dokonca pomôcť planéte.

Veľkolepý návrat

Ako informuje oficiálna stránka projektu, pravekým obrom, ktorý by sa mal vrátiť späť medzi živých, je mamut. O jeho oživenie sa snaží firma s názvom Colossal. Využíva pritom revolučnú technológiu úpravy génov, ktorá vedecký svet obletela len pred niekoľkými rokmi.

Jej názov je CRISPR a je zatiaľ najefektívnejším nástrojom genealógov. Futuristická metóda sľubuje napríklad liečenie vrodených chorôb či dokonca doslovné „upgradovanie“ ľudí. Colossal ho však plánuje využiť trochu iným spôsobom.

Najprv je však nutné si pripomenúť, ako funguje evolúcia. Mamuty sú vyhynutým druhom už hodných 10 000 rokov, no ich potomkov nájdeme na Zemi dodnes. Sú nimi rôzne druhy slona, medzi ktoré patrí napríklad slon africký alebo slon ázijský.

Keďže je mamut predkom dnešných slonov, v ich genetickom kóde sa niekde stále nachádza „návod na postavenie“ mamuta. Tu prichádza na rad práve CRISPR, ktorý dokáže genetický kód upraviť na požadovaný stav.

V mene ekológie

Samozrejme, ide o veľmi zjednodušené vysvetlenie. Dôležité však je, že približne 20-členný tím expertov z firmy Colossal sa domnieva, že je to možné a narodenie prvého oživeného mamuta je naplánované už na rok 2027.

Vedci podľa portálu Wired uvádzajú, že kým sú jednotlivé kroky neuveriteľne komplexné, samotný proces je relatívne priamočiary. Najprv bude potrebné extrahovať vzorku genómu z pozostatkov reálneho mamuta. Tých máme našťastie k dispozícii dosť a sú zároveň vo veľmi dobrom stavom, keďže mnohé z nich ostali zachované v tzv. permafroste.

zdroj: Wikimedia Commons/Mauricio Antón

A čo spomínaná ekológia? Arktická step, kde mamuty žili, bola kedysi najdominantnejším biotopom na svete a domovom ju nazývali stovky druhov bylinožravcov a tisícky druhov rastlín. Vymretie mamuta však narušilo krehkú rovnováhu tohto ekosystému. Migrácia a presúvanie druhu narúšalo zamrznutú pôdu, čo vytvorilo priestor pre rast rastlín.

Trávnatý porast bol pritom vysoko efektívnym pohlcovačom oxidu uhličitého, čo zlepšovalo celkový klimatický stav zeme. Dnes je však spomínaný arktický región až 100-krát menší a k stabilizácii globálnej klímy príliš neprispieva.

Viaceré druhy

Rovnaká metóda by však mohla priviesť k životu aj iné, nedávnejšie vyhynuté zviera. Je ním tzv. vakovlk tasmánsky. Posledný jedinec tohto druhu zahynul pravdepodobne v roku 1936, v jednej z austrálskych zoologických záhrad.

Celý druh vyhynul v dôsledku ľudskej aktivity, keďže bol lovený pre jeho kožuch. Experti z Coloassalu v spolupráci s istým austrálskym laboratóriom však dúfajú, že by sa následky ľudskej ľahostajnosti dali zvrátiť.

zdroj: Wikimedia Commons/Smithsonian Institution archive

Znovunavrátenie vakovlka by mohlo byť pritom ešte o čosi jednoduchšie, než je to u mamuta. Genóm sa dá totiž extrahovať z oveľa čerstvejších pozostatkov, ktoré sa dodnes nachádzajú v múzeách po celom svete.

Prevratný objav: Vedcom sa podarilo obnoviť erektilnú funkciu u prasiat. Mohlo by to fungovať aj u mužov

Na pokuse s vakovlkom by sa teda dala otestovať efektivita plánovanej metódy. Výhodu predstavujú aj prírodné vlastnosti spomínaného druhu. Geneticky naklonované embryo bude musieť odnosiť náhradná matka z iného druhu.

Vakovlci našťastie patria medzi vačkovce, čo znamená, že takmer polovicu svojho vývoja dokončia mimo tela matky, ako to je napríklad pri kengurách. Samotné embryo teda nevyžaduje na svoj vývin príliš veľa živín.