Vedci predpovedajú „explóziu“ konkrétneho druhu rakoviny. Do 20 rokov sa zdvojnásobí

Vedecký časopis The Lancet nedávno informoval, že v nasledujúcich dvadsiatich rokoch sa očakáva viac ako dvojnásobný nárast počtu nových prípadov rakoviny prostaty po celom svete.

Dôvodom je, že chudobnejšie krajiny začnú čeliť problémom súvisiacim so starnutím populácie, ktoré už majú bohatšie štáty. Túto správu zverejnil aj portál ScienceAlert s odvolaním sa na AFP.

Nemôžeme postupovať ako pri varovaní pred rakovinou pľúc spôsobenou fajčením. Ak nezačneme ihneď hľadať riešenie, v budúcnosti to už nebude možné.

Rastie kvôli tomu, že ľudia žijú dlhšie

„Naše zistenia naznačujú, že počet nových prípadov ročne vzrastie z 1,4 milióna v roku 2020 na 2,9 milióna do roku 2040,“ uviedol lekársky časopis na základe štúdie demografických zmien.

Po Véghovi prichádza o spoluprácu s obľúbenou značkou Jasmina Alagič. „Toto je tá sloboda slova“

Vedci, ktorí štúdiu vypracovali, vysvetlili, že počet prípadov rastie kvôli tomu, že ľudia žijú dlhšie a dochádza k zmenám v rozložení vekových skupín po celom svete.

Rakovina prostaty je najčastejšia forma rakoviny u mužov a tvorí približne 15 % zo všetkých diagnostikovaných prípadov. Obvykle ju zistia u mužov starších ako 50 rokov a s vekom sa riziko jej výskytu zvyšuje.

Vedci poznamenali, že s predlžujúcou sa očakávanou dĺžkou života v rozvojových krajinách narastá aj počet mužov postihnutých rakovinou prostaty.

Rizikové faktory

Vedci zdôraznili, že pri rakovine prostaty sa nedajú rizikové faktory ovplyvniť verejnými zdravotnými opatreniami tak ako pri rakovine pľúc alebo srdcových chorobách.

Hlavnú úlohu tu hrajú genetické predispozície, ktoré sú výraznejšie než napríklad vplyv fajčenia na vznik rakoviny pľúc. Medzi rizikové faktory patrí aj telesná hmotnosť, ale zatiaľ nie je jasné, či priamo spôsobuje rakovinu prostaty.

zdroj: Unsplash/National Cancer Institute

Výskumníci poukázali na potrebu, aby zdravotnícke úrady v rozvojových krajinách podporili skorší skríning rakoviny. Rakovinu často zistia príliš neskoro na účinnú liečbu. Je neisté, či budú mať tieto krajiny dostatočné zdroje na zavedenie takýchto opatrení.

Ženy ohrozuje karcinóm prsníka

Slovensko je na popredných priečkach v úmrtnosti na karcinóm prsníka, ktorý sa týka čoraz mladších žien. Upozornila na to štúdia Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Ministerstva zdravotníctva SR. Analytici preto odporúčajú zvýšiť dostupnosť onkologických kontrol a znížiť dolnú vekovú hranicu mamografického vyšetrenia na 45 rokov, píše TASR.

„Na Slovensku ročne diagnostikujeme okolo 3 200 nových prípadov karcinómu prsníka, do roku 2030 sa predpokladá ešte nárast zhubných nádorov prsníka v priemere o desať percent,“ uviedla vedúca výskumno-analytického tímu IZA Veronika Rybanská počas diskusie Vizionári s tým, že pri včasnej diagnostike možno karcinóm prsníka vyliečiť úplne.

Analytici priblížili, že na Slovensku pomáhajú so skoršou diagnostikou ochorenia preventívna mamografia aj mamografický skríning. Upozornili však, že účasť na skríningu je na Slovensku veľmi nízka.

Slovenský influencer Expl0ited sa obul do Alagič a Végha. Firmám poslal jasný odkaz

Dôležité je preto podľa nich zvýšenie dostupnosti skríningových vyšetrení na Slovensku v rámci preverených skríningových mamografických pracovísk. Skríningové programy je tiež podľa nich potrebné na Slovensku zjednotiť a ich význam zrozumiteľne komunikovať smerom na verejnosť.

Z dlhodobého hľadiska tiež považujú za potrebné vytvorenie Národného onkologického skríningového centra s dostatočnými riadiacimi kompetenciami a financovaním.

Analytici tiež podotkli, že výskyt karcinómu prsníka stúpa najmä vo vekovej skupine medzi 30. a 50. rokom života žien, pričom v porovnaní so staršími ženami majú ženy mladšie ako 45 rokov agresívnejšie a väčšie nádory, často aj s metastázami do lymfatických uzlín.

Analytici inštitútu preto odporúčajú dolnú vekovú hranicu mamografie znížiť z aktuálnych 50 na 45 rokov a hornú posunúť na 70 rokov.

Problematikou zlepšenia cesty pacientky k včasnej diagnostike a liečbe sa zaoberá aj pracovná skupina. Deklarovali to predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer-SD) a prednosta II. Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu v Bratislave Michal Mego. Priblížili, že spolu s onkológmi a Ministerstvom zdravotníctva SR spoločne hľadajú riešenia.