Vedci prišli na jednoduchý spôsob, ako sa ochrániť pred rakovinou. Funguje však len u mužov
- Počet prípadov rakoviny vo svete stúpa
- Veda však hľadá spôsoby, ako tomu zabraňovať
- Pomáhajú aj jednoduché fyzické aktivity, teraz sa však objavil nový spôsob
- Počet prípadov rakoviny vo svete stúpa
- Veda však hľadá spôsoby, ako tomu zabraňovať
- Pomáhajú aj jednoduché fyzické aktivity, teraz sa však objavil nový spôsob
Rakovina sa začína javiť ako stále stúpajúca hrozba. Ako v tomto článku upozorňuje doktorka slovenského Národného onkologického inštitútu, celý svet, vrátane Slovenska, zaznamenáva výrazný nárast v počte prípadov tohto ochorenia. Veda však napreduje a prichádza na spôsoby, ako sa pred rakovinou môže chrániť ktokoľvek.
Dobré správy prináša portál Science Alert, podľa ktorého sa môžu tajomstvá ochrany pred rakovinou skrývať v rastlinnej strave. Vyplýva to z výsledkov štúdie vykonanej na takmer 80-tisíc mužoch a 90-tisíc žien v Spojených štátoch amerických.
Je známe, že rastlinné potraviny poskytujú množstvo zdravotných výhod. Znižujú napríklad riziko kardiovaskulárnych ochorení, vysokého krvného tlaku a cukrovky. Zdá sa, že rovnako znižujú aj riziko vzniku niektorých typov rakoviny.
Štúdia u 79 962 mužov zistila, že strava bohatá na zeleninu, ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny, orechy a semená vplýva na riziko vzniku kolorektálneho karcinómu. U ľudí, ktorí konzumujú rastlinnú stravu pomenej, sa toto riziko zvyšuje konkrétne o 22 percent.
Pozorovací výskum
Teraz sa možno pozastavíš a v duchu sa spýtaš: „Prečo?“
Nuž, to ešte vedci nevedia. Výskum v USA bol totiž pozorovacieho typu. Znamená to, že do úplnej biologickej hĺbky nezašiel. Avšak na základe výsledkov naznačil, že celkovo nižšia miera konzumácie živočíšnych potravín, rafinovaných obilnín a cukrov človeku môže poskytovať celoživotné výhody.
Platí to len pri mužoch
Štúdie sa nezúčastnilo iba 80-tisíc mužov, ale aj vyše 90-tisíc žien. Podivuhodne však vedci našli súvislosť medzi rastlinnou stravou a kolorektálnym karcinómom len v prípade mužských respondentov.
„Predpokladáme, že antioxidanty nachádzajúce sa v potravinách, ako je ovocie, zelenina a celozrnné obilniny, by mohli prispieť k zníženiu rizika rakoviny hrubého čreva a konečníka potlačením chronického zápalu, ktorý k rakovine môže viesť ,“ vysvetľuje Jihye Kimová, výskumníčka výživy a dietetiky v Južnej Kórei.
„Keďže pri mužoch je tendenčne vyššie riziko kolorektálneho karcinómu ako v prípade žien, domnievame sa, že by to mohlo aj vysvetľovať, prečo sa konzumácia väčšieho množstva zdravých rastlinných potravín spája so zníženým rizikom kolorektálneho karcinómu u mužov, ale nie u žien,“ vysvetlila.
Autori zároveň podotýkajú, že ženy vo všeobecnosti konzumujú viac rastlinnej stravy než muži. Zvýšenie miery takéhoto stravovania v ich prípade preto nemusí značne zvýšiť aj ochranu pred rakovinou. Respektíve, nie významným, rozpoznateľným spôsobom. Vedci totiž dodávajú, že táto konkrétna skupina respondentiek už mohla využiť zdravotné výhody rastlinnej stravy v maximálnej miere.
Daný výskum bol vysoko komplexný, ale zameral sa hlavne na to, aké množstvo mäsa konzumujú jednotliví ľudia a nie na špecifickú rastlinnú stravu. Obmedzenie mäsitých potravín nemusí nevyhnutne spôsobiť, že sa človeku naskytne väčší počet možností, ako sa stravovať zdravšie.
Liek je aj v pohybe
Ako sme ťa informovali v tomto článku, rakovinové nádory v ľudskom tele zabíja aj obyčajná fyzická aktivita. V štúdii na to prišli vedci z izraelského Tel Avivu.
Stačí, ak pravidelne beháš alebo sa venuješ inému aeróbnemu cvičeniu. Tieto aktivity totiž podľa výskumníkov znižujú u ľudí pravdepodobnosť nákazy niektorými druhmi rakoviny o 72 percent.
Za touto teóriou stojí jednoduché vysvetlenie. Aeróbne cvičenie podporuje niektoré ľudské orgány pri zachytávaní cukru v tele. To negatívne vplýva na rakovinové nádory, ktoré pre svoj rast potrebujú glukózu. Bez nej sa v tele nerozširujú, naznačujú odborníci.
„Fyzická aktivita vytvára nepriateľské prostredie pre nádory tým, že kvôli nej má rakovina problém získať glukózu,” vysvetľuje autorka štúdie profesorka Carmit Levyová z oddelenia ľudskej genetiky a biochémie Tel Avivskej univerzity.
Zdroje: Science Alert, Eurek Alert, archív SIU, Flickr/Nenad Stojkovic