Vedci prišli s kontroverzným riešením klimatickej krízy. Nad Zemou chcú „rozprestrieť dáždnik“

Vedci prišli s odvážnym nápadom, ako bojovať proti globálnemu otepľovaniu. Na obežnej dráhe Zeme by mohol vzniknúť obrovský „dáždnik“ tvorený sieťou satelitov. Tie by znižovali množstvo slnečnej energie dopadajúcej na našu planétu. Nejde pritom o sci-fi nápad, ale o reálny projekt.

Ak by zlyhali klasické riešenia ako zachytávanie uhlíka či znižovanie emisií, vesmírny štít by mohol byť účinným záložným plánom. Jeho hlavnou výhodou je, že by išlo o vratné riešenie s globálnym dosahom. V prípade potreby by sa dal systém jednoducho vypnúť alebo upraviť podľa aktuálnych potrieb.

Ako informuje portál SPACENEWS, vedci navrhujú vyslať do vesmíru množstvo ľahkých satelitov. Tie by sa mali nachádzať v takzvanom Lagrangeovom bode L1, čo je strategické miesto medzi Zemou a Slnkom.

Satelity by mali zachytiť približne 1,7 až 1,8 % slnečného žiarenia. Ide o zdanlivo malý percentuálny rozdiel, no mal byť veľký vplyv na globálne teploty.

Štít o veľkosti Argentíny

Rozmery projektu sú skutočne ohromujúce. Celková plocha tienidiel by sa musela rovnať rozlohe Argentíny – asi 2,8 milióna kilometrov štvorcových. Projekt si však vyžaduje pokrok v oblasti solárnych plachiet, vesmírnej výroby a nových pohonných systémov. Práve technologické výzvy sú jednou z najväčších prekážok realizácie.

Medzinárodná spolupráca bude pre realizáciu kľúčová. Dobrým príkladom je Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), ktorá už vyše 20 rokov úspešne spája krajiny ako USA, Rusko, Japonsko či európske štáty.

ISS ukázala, že aj politickí rivali dokážu spolupracovať na významných vedeckých projektoch. Podobne fungujú aj dohody Artemis o prieskume Mesiaca, ktoré by mohli slúžiť ako vzor pre riadenie projektu slnečného štítu. ISS však od roku 2030 končí a zatiaľ nevieme, aké teleso ju nahradí. Rusko dokonca tvrdí, že si chce postaviť vlastnú stanicu. 

POTVRDENÉ: Haváriu Azerbaijan Airlines zapríčinila ruská protivzdušná raketa. Piloti žiadali o núdzové pristátie, Rusi ich odmietli

Stavba by trvala desaťročia

Vedci rozdelili celý projekt do piatich hlavných vrstiev. Tie zahŕňajú environmentálne ciele, správu a riadenie, systémy misie, návrh riešenia a samotnú realizáciu s infraštruktúrou. Každá vrstva predstavuje komplexný súbor výziev, ktoré bude potrebné vyriešiť.

Na úspešné fungovanie projektu bude potrebný dohľad medzinárodnej organizácie. Tá by mala zabezpečiť spravodlivé financovanie podľa HDP alebo emisií jednotlivých krajín. Dôležité budú aj jasné protokoly na hodnotenie rizík a jednotné technické štandardy pre všetkých účastníkov.

Realizácia projektu by mohla trvať desaťročia. Najprv bude potrebné otestovať technológie v menšom meradle. Vedci navrhujú začať s malými experimentálnymi satelitmi, ktoré by overili funkčnosť konceptu. Postupne by sa sieť rozširovala, až kým by nedosiahla potrebnú veľkosť.

Dostala sa k Slnku historicky najbližšie

Priekopnícka sonda NASA Parker Solar Probe (PSP) sa v utorok zapísala do histórie, keď sa dostala k Slnku bližšie ako akákoľvek iná sonda predtým a jej tepelný štít bol vystavený teplotám nad 930 stupňov Celzia. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry AFP.

Sonda, vypustená v auguste 2018, je na sedemročnej misii s cieľom prehĺbiť vedecké poznatky o Slnku a pomôcť predpovedať vesmírne počasie, ktoré môže ovplyvniť život na Zemi. Prelet sa uskutočnil o 12.53 h SEČ, hoci vedci si na potvrdenie budú musieť počkať do piatku, keďže pre blízkosť sondy k Slnku s ňou stratili na niekoľko dní kontakt.

Tepelný štít sondy je taký účinný, že jej vnútorné prístroje zostávajú pri skúmaní vonkajšej atmosféry Slnka, tzv. koróny, takmer na úrovni izbovej teploty – približne 29 stupňov Celzia. Parker Solar Probe sa tiež bude pohybovať obrovskou rýchlosťou – zhruba 690 000 kilometrov za hodinu, píše AFP.

„Žiadny objekt vyrobený človekom ešte nikdy neprešiel tak blízko hviezdy, takže Parker Solar Probe bude skutočne vracať údaje z neprebádaného územia,“ povedal Nick Pinkine, vedúci prevádzky misie v Laboratóriu aplikovanej fyziky (APL), ktoré spolupracuje s Univerzitou Johnsa Hopkinsa.

Utorkový prelet je prvým z troch rekordne blízkych priblížení sa tejto sondy k Slnku, pričom pri ďalších dvoch – naplánovaných na 22. marca 2025 a 19. júna 2025 – sa očakáva, že sa Parker Solar Probe opäť dostane do podobnej vzdialenosti.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko