Vedci prišli s prevratným objavom: Alzheimerovu chorobu môže spustiť celkom bežné ochorenie

Nedávna vedecká štúdia predkladá znepokojujúcu teóriu. Alzheimerovu chorobu môže spúšťať baktéria. Hoci výskumníci stále pracujú na presnom mechanizme tejto infekcie, niekoľko štúdií naznačuje, že Alzheimer môže byť komplexnejší, než sme predtým predpokladali. 

Jedna takáto štúdia, ktorá sa uskutočnila v roku 2019, predložila potenciálne významný dôkaz spojenia bakteriálnej príčiny Alzheimerovej choroby, upozorňuje portál Science Advinces.

Alzheimer v ústach?

Jedna z takýchto štúdií zverejnená v roku 2019 poukazuje na jeden z najpresvedčivejších dôkazov, a to baktérie pochádzajúce z pomerne nepriameho zdroja – z ochorenia ďasien.

V práci pod vedením hlavného autora Jana Potempu, mikrobiológa z Univerzity v Louisville, výskumníci odhalili objav baktérie Porphyromonas gingivalis – patogénu zodpovedného za chronickú parodontitídu (často nazývanú aj ochorenie ďasien) v mozgu zosnulých pacientov s Alzheimerovou chorobou.

Hoci spojenie medzi týmito dvoma faktormi bolo pozorované predtým, táto nová štúdia posunula dovtedajšie poznatky ďalej. Experimenty na myšiach ukázali, že ústna infekcia touto baktériou spôsobila jej prítomnosť v mozgu a zvýšenú produkciu amyloidu beta, lepivých bielkovín často spájaných s Alzheimerovou chorobou.

Dôkazy neboli presvedčivé

Výskumnému tímu sa aj napriek spolupráci so startupom Cortexyme nepodarilo definitívne preukázať, že by parodontitída spôsobovala Alzheimerovu chorobu. Tím vedcov však veril, že tento výsledok je len začiatkom na ceste za poznaním všetkých faktorov ovplyvňujúcich vznik Alzheimera.

„Doteraz sa infekčné látky spájali s vývojom a progresiou Alzheimerovej choroby, ale dôkazy o príčinnej súvislosti neboli presvedčivé,“ poznamenal vedec Stephen S. Dominy a zároveň spoluzakladateľ predmetného startupu Cortexyme. „Teraz máme po prvýkrát pevné dôkazy spojujúce intracelulárne, gramnegatívne patogény, P. gingivalis, a patogenézu Alzheimerovej choroby.“

Skrytý faktor

Okrem toho výskumníci identifikovali toxické enzýmy nazývané „gingipains“, ktoré baktéria produkuje v mozgoch pacientov s Alzheimerovou chorobou. Čo je ešte presvedčivejšie, tím identifikoval tieto toxické „gingipains“ aj v mozgoch zosnulých osôb, u ktorých nikdy nebola diagnostikovaná Alzheimerova choroba. To naznačuje, že parodontitída by mohla byť skorým faktorom pri vývoji Alzheimerovej choroby.

Pokročilé štádium choroby

Ako autori vysvetlili vo svojej štúdii, identifikácia gingipain antigénov v mozgoch jednotlivcov s Alzheimerovou chorobou a dokonca aj u tých, u ktorých sa neprejavovala demencia, naznačuje, že infekcia mozgu baktériou P. gingivalis nie je len následkom zhoršenej ústnej hygieny po vypuknutí demencie alebo následkom pokročilého štádia choroby.

Ide o skorý proces, ktorý môže vysvetliť patologické zmeny pozorované u jednotlivcov v strednej vekovej kategórii pred výrazným poklesom kognitívnych schopností.

Výskum tiež skúmal zlúčeninu s názvom COR388 vyvinutú spoločnosťou Cortexyme. Experimenty na myšiach ukázali, že môžu znížiť bakteriálnu záťaž pri existujúcej infekcii mozgu P. gingivalis a zároveň znížiť produkciu amyloidu beta a neurozápal.

Kvalitný spánok

Vedci z Washingtonskej univerzity v St. Louis sa zamerali na možný vzťah medzi kvalitou spánku a Alzheimerovou chorobou. Štúdia sa zameriavala na užívanie liekov na spanie, konkrétne Suvorexantu, a jeho vplyv na tvorbu toxických proteínov v mozgu spojených s touto chorobou.

Skúmali skupinu zdravých dospelých ľudí a zistili, že užívanie Suvorexantu mierne znížilo hladiny proteínov amyloid beta a tau, ktoré sú spojené s Alzheimerovou chorobou. Tieto nálezy naznačujú, že kvalitný spánok môže hrať úlohu pri predchádzaní tejto chorobe. Napriek tomu je potrebný ďalší výskum na overenie výsledkov a na pochopenie presnejšieho vzťahu medzi spánkom a Alzheimerom.