Vedci spochybňujú evolučnú hypotézu: Muži nie sú lepší navigátori od narodenia

Vedia sa muži lepšie orientovať v priestore ako ženy? A majú to dané evolučne? Rodové stereotypy sú v nás zakorenené veľmi hlboko. Ich existenciu, alebo to, prečo im veríme, častokrát zvaľujeme na evolúciu.

Kolektív vedcov v najnovšej štúdii však potvrdil, že rozdiely v priestorovej orientácii medzi ženami a mužmi neexistujú. Respektíve, existuje o tom naozaj veľmi málo dôkazov. Štúdiu publikovali na The Royal Society Publishing. 

Vedci začali svoj výskum tým, že zhromaždili množstvo už existujúcich štúdií a metaanalýz. Vo výsledku sa všetky tieto publikácie zhodovali v tom, že muži štatisticky výrazne prekonávajú ženy vo viacerých priestorových úlohách, v rôznej miere. Ich rozhodnutie zamerať sa na tieto štúdie je postavené na existencii jednej hypotézy. 

„Tendencia vysvetľovať rozdiely medzi pohlaviami ako výsledky prirodzenej selekcie je obzvlášť bežná v evolučnej psychológii, kde existuje dlhotrvajúci záujem o kognitívne rozdiely medzi pohlaviami,“ cituje publikáciu portál IFL Science. 

Štandardné vysvetlenie, známe ako pohlavne špecifická adaptačná hypotéza, to vysvetľuje porovnaním ľudí s inými druhmi živočíchov. Najmä s tými, u ktorých majú samci väčší rozsah domáceho prostredia ako samice.

Rozsah domáceho prostredia chápeme ako veľkosť oblasti, v ktorej zviera cestuje počas svojich každodenných aktivít. V týchto prípadoch sa predpokladá, že samci zažívajú väčší výber pri hľadaní cesty ako samičky.

Prijímame ho denne, no ovplyvňuje naše rozhodnutia. Obľúbený stimulant nás podľa vedcov „rozrušuje“

Skúmali žaby, vydry aj šimpanzy

Americkí vedci sa rozhodli túto hypotézu otestovať. Skúmali rozdiely v schopnosti hľadať cestu u 21 rôznych druhov živočíchov, vrátane ľudí. Zároveň porovnávali veľkosti ich domovských oblastí. Niektoré zo zvierat, ktoré skúmali, zahŕňali ázijské vydry, jedovaté žaby, kalifornské myši, šimpanzy, potkany, kone, veľké pandy a rôzne druhy hrabošov.

U zvierat sa väčšina dát z merania domáceho rozsahu zbierala pozorovaním v teréne, rádiovým sledovaním alebo odchytom. U ľudí vedci zozbierali údaje vďaka meraniam, ktoré zahŕňali virtuálne alebo skutočné hľadanie cesty.

zdroj: Freepik

Výsledky odhalili veľmi málo dôkazov o existencii rozdieloch medzi pohlaviami vo veľkosti domovských oblastí, ktoré korelovali s tým, ako dobre sa jednotlivé druhy v oblasti pohybovali.

Autori napísali, že za posledné polstoročie sa do testovania pohlavne špecifickej adaptačnej hypotézy, rovnako ako vysvetlenia pohlavných rozdielov v navigačných schopnostiach, vynaložili značné zdroje. Dôkazov, ktoré podporujú hypotézu adaptácie špecifickej pre pohlavie, je teda veľmi málo. 

Rozdiely existujú, nie sú univerzálne platné

Výskumníci tiež dodali, že pohlavné rozdiely v správaní alebo výkone môžu vzrásť z biologických alebo kultúrnych faktorov, pričom ani jeden z nich, v každom prípade, nevyhnutne nepochádza z evolúcie. V štúdii dodávajú, že najmä plasticita mozgu znamená, že je obzvlášť dobrý pri reštrukturalizácii. A to je faktor, ktorý sa často pri hypotéze s evolúciou ignoruje. 

Veľké vedecké odhalenie: Muži a ženy reagujú na stres úplne inak

Ak je nejaká schopnosť človeka kultúrne univerzálna, evoluční psychológovia ju považujú za vrodenú. To však neplatí pre schopnosť priestorovej navigácie. Vedci dodávajú, že nedávne dôkazy silne naznačujú, že pohlavný rozdiel v priestorovej navigácii u ľudí nie je kultúrne univerzálny. Tieto rozdiely miznú v kultúrach, kde sa muži a ženy správajú podobne.

„Veríme, že budúci výskum rozdielov medzi ľudskými pohlaviami v navigácii by sa mal skôr zamerať na úlohu socializácie a kultúry, než na evolučné genetické faktory,“ dodali v štúdii.