Vedci sú o krok bližšie k „človeku zo skúmavky“. Nový výskum sľubuje pestovanie orgánov

Vraví sa, že neexistuje dokonalejší dizajn ako ten, ktorý vytvorila príroda. To však nebolo dostatočným dôvodom pre vedcov, ktorí sa rozhodli ísť proti tomuto princípu a, takpovediac, „v skúmavke“ nasimulovať proces pohlavného rozmnožovania. V experimente dokonca nebola prítomná ani žiadna „tretia strana“.

Život v skúmavke

Ak máš za sebou aspoň základnú školu, určite si dobre oboznámený so spôsobom vytvorenia nového jedinca v podstate akéhokoľvek druhu. V skratke sa stretne ženské vajíčko a mužská spermia a ak všetko prebehne správne, vajíčko sa oplodní a začne sa z neho formovať maličká kópia rodičov.

Tak to bolo aspoň doposiaľ. Vedcom z Weizmannovho inštitútu v Izraeli sa však podarilo obísť hneď niekoľko krokov a z kmeňových buniek myší vytvoriť embryá, ktoré sa vo všetkých ohľadoch podobali na pravé oplodnené vajíčko.

Tieto embryá, ktorým bol udelený prívlastok „syntetické“, boli dokonca schopné napodobniť vývin jedinca, ktorý sa bežne deje v maternici, píše The Guardian. V časovom úseku niekoľkých dní sa začali bunky embryí zhlukovať do raných foriem tráviaceho traktu, funkčného srdca či dokonca mozgu.

Tento experiment bol výnimočný tým, že počas celej doby jeho trvania nebola využitá ani jedna pohlavná bunka, ktoré sú tradične potrebné na proces rozmnožovania. Aj napriek tomu, že výskum je vo vedeckých kruhoch považovaný za skutočne prelomový, zatiaľ nepriniesol žiadny výraznejší úspech.

Farma na orgány

Embryá totižto prežili celkovo len 8 dní, pričom na sformovanie plne vyvinutej myši je ich potrebných aspoň 20, píše pre The Conversation profesorka z Univerzity mesta Melbourne a odborníčka na výskum kmeňových buniek Megan Munsieová.

Okrem toho, len 0,5 % všetkých embryí dokázalo napodobniť proces vývoja a prežiť aspoň niekoľko dní, informuje The Guardian. Aj napriek tomu však Jacob Hanna, ktorý projekt vedie, vidí v tomto objave veľký potenciál a tvrdí, že je spoločne so svojím tímom „nadšený z možných implikácií“.

zdroj: TASR/AP/David Vincent

Schopnosť vytvárať napodobeniny ľudských embryí by napríklad mohla vyriešiť problém s nedostatkom orgánov vhodných na transplantáciu, píše portál Futurism.

Laicky povedané, v budúcnosti by boli vedci schopní pomocou tejto technológie v laboratóriu „vypestovať“ ľudské orgány, ktoré by následne mohli byť zozbierané a využité pri pacientoch, ktorí ich bezodkladne potrebujú.

Výskum síce teoreticky otvára množstvo dvier, no podľa niektorých kritikov je kontroverzný či dokonca nemorálny. Problémom vraj je, ak sme schopní mimo maternice vytvoriť plne funkčné embryá, čo nás delí od toho, aby sme začali vytvárať „syntetických ľudí“?

Morálka verzus pokrok

Podľa vedeckého tímu ich projekt však týmto spôsobom nefunguje a ani nie je jeho cieľom vytvárať ľudí. „Naším cieľom nie je pestovať myši a ani žiadny iný druh mimo maternice,“ vysvetľuje vo výskume uverejnenom v magazíne Cell Hanna.

Podľa slov vedcov to dokonca ani nie je možné, pretože aj napriek úspešnému vytvoreniu orgánov, embryá nikdy nemali reálnu šancu prežiť a vyvinúť sa do plnohodnotných jedincov.

zdroj: Unsplash/CDC

V mnohých krajinách dokonca existujú regulácie využívania ľudských embryí, ktoré nariaďujú ich zničenie, ak sú v experimentoch využívané dlhšie ako po dobu 14 dní, informuje portál Euronews.

Po dvoch týždňoch sa totižto u ľudí začnú vyvíjať prvé náznaky nervového systému a dlhšie experimentovanie s týmito zárodkami by teda mohlo byť neetické.

Hanna však vníma opačnú stránku tohto objavu a tvrdí, že jeho výskum by v skutočnosti mohol v budúcnosti eliminovať nutnosť experimentovania na živých organizmoch, keďže by vedci boli schopní si vytvoriť ich „napodobeniny“.