Vedci sú ohromení objavom „hrdze“ na povrchu Mesiaca. Lámu si hlavu nad tým, odkiaľ sa vzala

„Je to veľká záhada,“ komentuje svoj výskum pre foxnews Shuai Li, odborný asistent z havajskej univerzity. So svojím tímom objavil na povrchu Mesiaca zlúčeniny železa, ktoré vznikajú pôsobením vody. Tím doktora Li je o to viac v šoku, že na jedinom obežnom telese Zeme nie je dostatok kyslíka, tobôž nie vody. Práve vďaka železitým minerálom má Mars červenú farbu.

Doktor Li analyzoval dáta z Moon Mineralogy Mapper (prístroj, ktorý umožnil vytvoriť priestorovú a spektrálnu mapu Mesiaca), keď si uvedomil, že na póloch Mesiaca sa svetlo odráža inak než v ostatných oblastiach. To dokazuje rozdielne minerálne zloženie. Svetelné spektrum, ktoré sa na póloch objavuje, zodpovedá hrdze. 

zdroj: Unsplash/malith d karunarathne

„Aj keď sa predpokladá, že oxidačné procesy prebiehajú na mesačnom povrchu a vytvárajú železité minerály, jednoznačná detekcia týchto minerálov, ktoré sa tvoria na Mesiaci za veľmi obmedzených podmienok, chýba,“ píšu vedci v abstrakte štúdie publikovanej v Science Advances. „Naše analýzy údajov z  Moon Mineralogy Mapper ukazujú, že hematit, železitý minerál, je prítomný vo vysokých zemepisných šírkach na Mesiaci.“

Ako sa dostalo železo na Mesiac?

Keďže Mesiac nemá atmosféru, teda sa tu nemá ako udržať kyslík, a solárny vietor prináša vodík, ktorý by mal zabraňovať vzniku oxidácie, vedci nedokážu vysvetliť, odkiaľ sa hrdza vzala. Veria, že stopové množstvo kyslíka pochádza zo Zeme, odkiaľ sa dostalo vďaka zemskému magnetickému poľu.

Svetlo do problematiky neprináša ani lokalizácia železa – nachádza sa vo väčšej vzdialenosti od nájdeného vodného ľadu. Vedci predpokladajú, že prachové častice dopadajúce na povrch Mesiaca dokážu uvoľniť vodné molekuly tak, že začnú interagovať so zlúčeninami železa. Až ďalší výskum môže dokázať, či je toto tvrdenie pravdivé.

Abigail Fraeman, planetárna geologička z NASA vysvetľuje, že za istých okolností je možné, aby malé množstvo vody a náraz prachových častíc umožnili železu hrdzavieť.

„Je možné, že Zem hrá významnú rolu pri evolúcii povrchu Mesiaca,“ dodáva vo svojom stanovisku doktor Li. 

Poznatkov o Mesiaci neustále pribúda

Od čias pristátia na Mesiaci poznatkov o tomto vesmírnom telese prudko pribudlo. Štúdia z marca roku 2019 zistila, že Mesiac stráca vodu zakaždým, keď meteorit udrie jeho povrch. Misia Artemis od NASA zase odhalila, že solárny vietor má mimoriadny vplyv na mesačný povrch  a je vystavený slnečnej radiácii, ktorá na povrchu zanecháva jazvy podobné „úpalu“, v dôsledku slabého magnetického poľa.