Vedci potvr­dili, že by sme mali pra­co­vať 4 dni v týždni

V dnešnej dobe je úplne normálne stretnúť ľudí, ktorí pracujú 50,60 či dokonca 70 hodín týždenne, a ich kancelárie sa v podstate stávajú ich domovom. Avšak jeden z najlepších expertov na psychológiu práce, K. A. Ericsson, uskutočnil experiment, ktorý ukázal, že ľudia dokážu byť produktívni iba štyri až päť hodín denne. Po tom, ako pracovný výkon dosiahne svoj najvyšší bod, ľudia už v práci iba trpia a prokrastinujú.

Sú známe prípady, kedy zamestnávatelia, ktorí skrátili pracovný týždeň svojich zamestnancov, na oplátku dostali ich lepší výkon ako aj ich osobné aj profesijné šťastie.

Aj Ryan Carson, CEO spoločnosti Treehouse, zaviedol v roku 2006 32-hodinový pracovný týždeň. Odvtedy sú jeho zamestnanci nielen produktívnejší, ale aj šťastnejší. Podľa neho sa dnes spoločnosti veľmi darí, jej ročný príjem sa pohybuje v miliónoch dolárov, a zamestnanci chodia do práce radi,

zdroj:pixabay.com

Podobnú skúsenosť má aj Reusser Design, spoločnosť na vývoj webových aplikácií, v ktorej štvordňový pracovný týždeň zaviedli v roku 2013. Zakladateľ firmy na margo skráteného pracovného týždňa povedal: ,,Nemáte ani potuchy, ako usilovne ľudia pracujú, aby dokončili svoje pracovné úlohy pred odchodom na predĺžený víkend.“

V Colorade sa dokonca uskutočnil aj experiment na študentoch 4. a 5. ročníka. Ako sa ukázalo, študijné výsledky tých, ktorí chodili do školy iba štyri dni v týždni, sa zlepšili o 6 až 12 percent v porovnaní so študentami, ktorí sa zúčastnili vyučovania v rozsahu päť dní týždenne.

,,Myslím si, že myšlienka, že deti budú v škole sústredené na všetkých predmetoch počas celého dňa je nezmyselná,“ hovorí Ericsson. ,,Obzvlášť ak ide o deti, ktoré majú problém s koncentráciou a sústredením.“

zdroj:pixabay.com

V roku 2008, uprostred finančnej krízy, prišiel vtedajší guvernér amerického štátu Utah s plánom na reorganizáciu pracovného týždňa. Až takmer 75 percent štátnych zamestnancov vtedy prešlo na štvordňový pracovný týždeň s tým, že pracovali až 10 hodín denne. Toto riešenie nielenže znížilo náklady na vykurovanie a chladenie budov, ale taktiež smerovalo k zvýšenej pracovnej morálke. Ľudia sa tešili z trojdňového víkendu a so zmenou boli viac než spokojní, pretože mali ďalší deň k víkendu navyše, kedy nemuseli vstávať do práce a trčať v dopravnej špičke. Aj tento prípad dokázal, že skrátenie pracovného týždňa je výhodné nielen pre spoločnosti, ale aj pre zamestnancov.

Výsledky celého tohto výskumu naznačujú, že len jednoduché prerozdelenie pracovného času môže priniesť firmám a ich zamestnancom obrovské výhody. Zrejme na tom niečo bude.

zdroj článku: brightside.me