Vedci tvrdia, že našli lacné riešenie potravinovej krízy. Vegetariánov nepoteší

Celosvetová spoločnosť čelí čoraz väčšiemu tlaku na obmedzenie vplyvu našich aktivít na životné prostredie. Spája sa to aj s neustále rastúcou populáciou sveta, ktorá okrem iného spotrebuje obrovské množstvo potravy. Práve preto pred mnohými otáznikmi stojí aj potravinársky sektor. 

Ten potrebuje veľké množstvo vody či pôdy a vedci sa mu preto situáciu snažia uľahčiť. Za jednu z metód sa považuje laboratórne mäso, no celý proces s ním spojený je stále v plienkach. Teraz však na scénu zavítali kórejskí odborníci, píše sa v časopise Matter.

Podarilo sa im objaviť nesmierne inovatívny spôsob výroby mäsa a vynašli nové „hybridné“ jedlo. To pozostáva z buniek hovädzieho tuku či svalov, ktoré sú vložené do ryže a spolu s ňou aj vypestované.

Výsledok pripomína zvláštnu kombináciu mletého mäsa a ryže, ružových, lepkavých zŕn, píše vedecký portál. Tím z Južnej Kórey ho ale prezentuje ako kašu bohatú na výživu. Jej výroba je v súčasnosti ešte trochu náročná, no jedného dňa by mohla zmierniť tlak na potravinársky sektor.

„Predstavte si, že všetky živiny, ktoré potrebujeme, získame z bunkovej bielkovinovej ryže,“ hovorí biomolekulárna inžinierka Sohjeon Parková. „Ryža už má vysokú úroveň živín, ale pridanie buniek z dobytka ju môže ešte viac podporiť,“ dodáva v článku na portáli EurekAlert!.

Ryža je základ, dá sa obohatiť

Ako podotýkajú vedci, ryža obsahuje asi 80 percent škrobu, zvyšných 20 percent tvoria bielkoviny a ďalšie živiny. Je teda vynikajúcim diétnym základom, ktorý predsa len v Kórei dokázali ešte zdokonaliť.

Parková s kolegami využili ryžu ako akési stavebné lešenie. Dovtípili sa, že jej pórovitosť môže pomôcť zabudovať laboratórne bunky dovnútra tkanív tejto rastliny.

Výskum

Začali tým, že ryžové zrnká natreli rybou želatínou a potravinárskymi enzýmami. Maximalizovali tak množstvo bunkového materiálu, ktorý dokáže na ryži vyrásť. Zrná následne nadopovali hovädzím svalstvom a tukovými kmeňovými bunkami. Túto zmes nechali rásť v Petriho miske 9 až 11 dní.

Keď sa toto kultivačné obdobie skončilo, vedci ryžu otestovali a študovali jej štruktúru či nutričný obsah. Hybrid s hovädzinou dosiahol pri ryži značne rozličný profil. V prípade obilniny totiž výrazne stúpol obsah bielkovín (o 8 percent) a tuku (o 7 percent).

Hrozba zabratia slovenských území Maďarskom je skutočná. Orbánovu fantáziu chápe aj Putin, hovorí expert

To sa nemusí zdať veľa, ale ďalším výskumom sa to podľa expertov bude zvyšovať. Už v súčasnosti by výroba mäsitej ryže (či ryžového mäsa) bola v pomere na počet bielkovín na jeden gram menej nákladná než hovädzie mäso. A to aj z hľadiska emisií, aj peňazí.

Výroba hybridnej ryže produkuje 6,27 kilogramov oxidu uhličitého na 100 gramov bielkovín. Hovädzie mäso uvoľňuje 49,89 kilogramov oxidu uhličitého na 100 gramov bielkovín. Náklady na hybridnú ryžu by pre spotrebiteľa predstavovali približne 15 percent ceny za kilogram hovädzieho mäsa.

A zaujímavé môžu byť aj zmeny chuťového profilu ryže. Tím zistil, že hovädzie svalstvo a tuk pridávali do ryže rôzne pachové zlúčeniny, s ktorými by kuchári mohli experimentovať. Proces ešte treba zdokonaliť, skrátiť čas potrebný na výrobu tohto jedla, no tím zatiaľ môže s týmito novými dátami experimentovať.