Vedci vďaka kniežaťu z Popradu zistili, že svet bol globalizovaný už pred stovkami rokov

Na Slovensko sa po 16 rokoch konzervovania vrátila záverečná a najväčšia časť drevených konštrukcií unikátnej kniežacej hrobky z konca 4. storočia. Objavená bola v roku 2006 v Poprade-Matejovciach.

Jej súčasti sa konzervovali v špecializovaných laboratóriách v severonemeckom Schleswigu, kde pre ne vedci museli vyvinúť nové konzervačné metódy.

V pondelok súčasti hrobky starej viac ako 1 600 rokov priviezli do Nitry dva kamióny. Tu boli uložené do moderných klimatizovaných depozitárov Archeologického ústavu (AÚ) SAV v Nitre.

Kniežacia hrobka z obdobia sťahovania národov je vedcami považovaná za európsky unikát, predovšetkým pre jej výbornú zachovalosť a množstvo organického materiálu, ktorý sa v pôde nerozložil, ale zostal vďaka mimoriadne vhodným podmienkam dochovaný.

Uctievači špagetového monstra a Heaven's Gate. Bizarné náboženstvá prerástli aj do kultových samovrážd

Vedci dnes už vedia, že v hrobke bol pochovaný mladý, 18- až 20-ročný muž, vysoký približne 177 centimetrov, ktorý pochádzal z tej najvyššej spoločenskej vrstvy.

„Podľa toho, čo sa z dochovanej tretiny kostí dalo zistiť, tak nemal nejaké mechanické alebo fyzické poškodenia. Bolo zistené, že trpel hepatitídou typu B a táto žltačka pravdepodobne zapríčinila jeho smrť,“ uviedol vedúci výskumu Karol Pieta.

Hrobka priniesla nové poznatky

Rôzne vzácne predmety nájdené v hrobke svedčia podľa vedcov o tom, že svet bol už v období sťahovania národov globalizovaný. Sú medzi nimi napríklad textílie zdobené mimoriadne vzácnym červeným farbivom, ktoré sa získavalo z chrobákov, ktoré žijú iba v Stredomorí.

„Sú tam textílie a gobelíny z ázijských oblastí. Rovnako aj kožené predmety nie sú všetky zo Slovenska, ale tiež z Ázie, pretože dnes dokážeme zisť, či sú vyrobené z kože zvieraťa, ktoré žilo tu alebo niekde inde,“ vysvetlil riaditeľ AÚ Matej Ruttkay.

Na výskume unikátnej hrobky podľa jeho slov spolupracovali odborníci z takmer 20 krajín. „Napríklad hepatitída bola zistená vďaka genetickej analýze DNA. Už toto zistenie dosiahlo vo vedeckých sférach veľkú slávu. Spolupracovali aj chemici, ktorí robili stronciové analýzy, ktoré hovoria, odkiaľ človek alebo niektoré predmety pochádzajú,“ skonštatoval Ruttkay.

Spomenul taktiež stopové analýzy, ktoré hovoria o tom, čo nebožtík jedol. Veľmi zaujímavé podľa neho boli aj analýzy hmyzu nájdeného v hrobke, pretože prezrádzajú, kedy bola hrobka v minulosti otvorená vykrádačmi.

Podstatná časť z kniežacej hrobky zostane uložená v špecializovaných depozitároch AÚ v Nitre. Zároveň sa ale pripravuje stála expozícia v Podtatranskom múzeu v Poprade, ktorá bude obsahovať všetky najvýznamnejšie nálezy z hrobky.

„Zo samotnej hlavnej hrobovej komory tam bude z priestorových dôvodov vystavená ukážka niekoľkých trámov,“ dodal Ruttkay.