Vedci vyvíjajú syntetický život: Môže spôsobiť smrteľné infekcie a ohroziť budúcnosť ľudstva

Najnovšie objavy v oblasti syntetického života prinášajú sľubné inovácie, ale aj potenciálne hrozby. Syntetická biológia sa rýchlo rozvíja, pričom vedci sa zaoberajú otázkami, ktoré majú zásadný vplyv na budúcnosť ľudstva. Výskum uverejnený v časopise Science naznačuje, že nové mikróby, vyrobené z molekúl v zrkadlovom obraze môžu predstavovať bezprecedentné riziko pre život na Zemi.

Niektorí vedci dokonca žiadajú zastavenie tohto výskumu, kým sa nevyjasnia riziká a neprebehne širšia diskusia. Ako môžeme získať kontrolu nad organizmami vytvorenými v laboratóriách? Môže zneužitie týchto technológií predstavovať nové globálne riziká?

Cieľom výskumu syntetických organizmov je preskúmať možné terapeutické využitie alebo zlepšiť bioprodukciu. Odborníci a dokonca laureáti Nobelových cien však podľa The Guardian varujú, že zrkadlové mikróby by mohli byť nekontrolovateľné a imúnne voči existujúcim antibiotikám.

„Riziko, o ktorom hovoríme, je bezprecedentné,“ povedal prof. Vaughn Cooper, evolučný biológ na University of Pittsburgh. „Zrkadlové baktérie by pravdepodobne obchádzali imunitné odpovede mnohých ľudí, zvierat a rastlín a v každom prípade by spôsobovali smrteľné infekcie, ktoré by sa šírili bez kontroly.“

Prvý syntetický organizmus

V roku 2010 Craig Venter a jeho tím vytvorili prvý syntetický organizmus: baktériu s plne umelo zostaveným genómom. Tento prelom trval viac ako desaťročie a stál približne 40 miliónov dolárov. Syntetický genóm bol vložený do bunky, ktorá začala fungovať pod jeho kontrolou.

Týmto krokom sa otvorili dvere k výrobe „designových“ organizmov, ktoré by mohli vyrábať biopalivá, odstraňovať oxid uhličitý z atmosféry alebo produkovať vakcíny. Úspech tohto výsledku bol zmiešaný s kritikou: niektorí odborníci ho nazvali „historickým momentom“, iní varovali pred etickými a ekologickými rizikami.

Zrkadlový život: Hypotéza budúcnosti

Jednou z fascinujúcich myšlienok syntetickej biológie je koncept „zrkadlového života“, teda organizmov, ktoré by boli molekulárne otočené oproti prirodzenému životu. Všetky známe proteíny a DNA sú „lavotočivé“. Zrkadlový život by tak využíval opačné, „pravotočivé“ proteíny.

Tento koncept je zatiaľ len hypotetický, no jeho potenciál je obrovský: zrkadlové molekuly by boli odolné voči prirodzeným enzýmom, čo by mohlo viesť k revolúciám v liečbe chronických chorôb. Avšak vytvorenie zrkadlových organizmov by prinieslo aj riziká.

Takéto baktérie by mohli byť mimo kontroly, pretože prirodzené mechanizmy, ako antibiotiká alebo imunitný systém, by na ne nefungovali. Vedci preto zdôrazňujú potrebu regulácie a diskusie skôr, ako sa technológia stane realitou.

Samotní výskumníci syntetických organizmov sú preto veľmi opatrní. „Nemali by sme vytvárať zrkadlový život,“ povedala Dr. Kate Adamala, syntetická biologička na University of Minnesota a spoluautorka správy o výskume v časopise Science. „Máme čas na diskusiu. A to je to, čo sme sa snažili urobiť touto prácou – začať globálnu diskusiu.“

Etika a budúcnosť

Technologické výzvy zahŕňali transplantáciu syntetického genómu do príjemcovskej bunky a jeho aktiváciu. Tento proces vyžadoval prekonať bariéry, ako napríklad problém metylácie DNA. Napriek tomu sa tímu podarilo vytvoriť bunku riadenú čisto syntetickým genómom, čo je prelom významný pre biotechnológie a medicínu.

Syntetický život prináša obrovský potenciál, ale aj závažné otázky. Kde by mali byť hranice? Ako zabezpečiť, aby tieto technológie boli použité v prospech človeka a nie na škodu? Ako ochraňovať prirodzené ekosystémy? 

„Dokiaľ nebudú presvedčivé dôkazy, že zrkadlový život nebude predstavovať mimoriadne nebezpečenstvo, veríme, že zrkadlové baktérie a iné zrkadlové organizmy, aj tie s inžinierovanými biokontaktnými opatreniami, by sa nemali vytvárať,“ dodali autori v časopise Science.

Jedno je isté: syntetický život zmenil naše videnie sveta a otvára dvere do novej éry biológie. Je len na nás, ako tento dar využijeme.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko