Vedci vyvinuli nové antibiotikum, ktoré zabíja baktérie odolné voči liekom
- V EÚ podľahne infekciám rezistentným voči liekom vyše 35 000 ľudí ročne
- Vedci však zaznamenali výrazný pokrok v boji proti „superbaktériám"
- V EÚ podľahne infekciám rezistentným voči liekom vyše 35 000 ľudí ročne
- Vedci však zaznamenali výrazný pokrok v boji proti „superbaktériám"
Vedci z Harvard University vyvinuli nové syntetické antibiotikum, ktoré je vysoko účinné proti antimikrobiálnej rezistencii. Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb predstavuje antimikrobiálna rezistencia, pri ktorej sa baktérie, vírusy a iné mikroorganizmy stávajú odolné voči liekom, vážnu hrozbu pre globálne zdravie.
Syntetické antibiotikum pomenované kresomycín, preukázalo účinnosť proti multirezistentným kmeňom baktérií, ako je Staphylococcus aureus, Escherichia coli a Pseudomonas aeruginosa. Dve z týchto baktérií sú uvedené na zozname prioritných patogénov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), pre ktoré je naliehavo potrebný vývoj nových antibiotík. Informoval o tom Euronews.
Sľubné výsledky
Výskumníci z Harvard University upozorňujú, že rýchlosť objavovania nových antibiotík nezodpovedá tempu ich globálneho šírenia, čo je dôsledkom zneužívania antibiotík a nedostatku podnetov pre ich vývoj.
„Aj keď ešte nevieme, či sú kresomycín a podobné lieky u ľudí bezpečné a účinné, naše výsledky ukazujú výrazne zlepšenú inhibičnú aktivitu proti dlhému zoznamu patogénnych bakteriálnych kmeňov, ktoré každý rok zabíjajú viac ako milión ľudí v porovnaní s klinicky schválenými antibiotikami,“ uviedol vo vyhlásení Andrew Myers, profesor chémie na Harvardskej univerzite, ktorý viedol výskum.
Nová molekula je inšpirovaná linkosamidmi, triedou antibiotík, ktoré zahŕňajú aj bežne predpisovaný klindamycín. Ten sa používa na liečbu širokého spektra ochorení, vrátane septikémie a gynekologických infekcií.
„Väčšina antibiotík sú buď prírodné produkty, alebo polysyntetické (chemicky modifikované) verzie prírodných produktov. Môže však byť ťažké vedieť, ako najlepšie chemicky upraviť antibiotiká, aby lepšie fungovali,“ povedal Andrew Edwards, docent v odbore molekulárnej mikrobiológie na Imperial College London, ktorý nebol zapojený do výskumu.
„Táto práca je zaujímavá a významná, pretože na najzákladnejšej atómovej úrovni skúmala, ako existujúce antibiotiká zastavujú rast baktérií. Vedci potom použili tieto informácie na vytvorenie nového antibiotika, ktoré nielenže funguje veľmi efektívne, ale dokáže prekonať aj rezistenciu.“
Úspech kresomycínu spočíva v jeho vylepšenej schopnosti viazať sa na bakteriálne ribozómy. Aj keď si superbaktérie môžu vyvinúť obranné mechanizmy proti týmto účinkom, kresomycín bol navrhnutý tak, aby sa čo najviac podobal svojmu cieľu a mohol sa naviazať oveľa pevnejšie.
Testovanie môže trvať roky
Po objave nového antibiotika nasledujú toxikologické štúdie v laboratórnych podmienkach, ktoré však môžu trvať aj niekoľko rokov. Výskumníci zatiaľ potvrdili, že táto zlúčenina nebráni rastu ľudských buniek ani neinhibuje žiadne zásadné enzýmy nevyhnutné pre bunkovú činnosť.
„Objav nových antibakteriálnych látok je rozhodujúci pre to, aby sme zostali o krok vpred pred baktériami, pretože tieto patogény neustále vyvíjajú spôsoby, ako sa vyhnúť aj našim antibiotikám ‚poslednej možnosti‘,“ povedal pre Euronews Ben Tresco, spoluautor štúdie a postgraduálny študent na Harvarde.
„S rozšíreným používaním antibiotík miera antimikrobiálnej rezistencie stále rastie. Okrem toho túto oblasť výskumu veľké farmaceutické spoločnosti do značnej miery opustili z ekonomických dôvodov; to predstavuje príležitosť pre akademické laboratóriá, ako je to naše, skutočne zasiahnuť.“
Zdroje: ECDC, Euronews