Vedci z Harvardu odhalili, čo ti extrémne škodí: Tieto ultraspracované potraviny sú najmenej bezpečné (NOVÁ ŠTÚDIA)

Výskumníci z Harvardu odhalili, že nie všetky ultraspracované potraviny majú negatívny dopad na kardiovaskulárne zdravie. Napriek doterajším presvedčeniam netreba všetky „zlé“ jedlá hádzať do jedného vreca. Nová štúdia publikovaná v prestížnom časopise Lancet tvrdí, že vyhnúť by sme sa mali najmä dvom.

Ultraspracované potraviny, alebo aj inak UPF (ultra-processed foods), sa vyznačujú vysokým stupňom priemyselného spracovania a často obsahujú prísady nepoužívané pri domácom varení. Faktom je, že tvoria významnú časť stravy v mnohých krajinách. Podľa portálu tvnoviny.sk v Spojenom kráľovstve predstavujú dokonca až 57 % priemernej stravy.

Za najhorších škodcov sme doteraz považovali najmä všetky potraviny, ktoré v sebe majú rôzne prísady. Možno si ani nevedel, že do kategórie ultraspracovaných potravín spadajú aj cereálie, balený chlieb alebo aj jogurty. Tiež sa totiž vyrábajú priemyselným spôsobom a obsahujú emulgátory, umelé arómy a sladidlá.

Nie je nezdravé ako nezdravé

Spomínaný výskum využil údaje z troch rozsiahlych štúdií zahŕňajúcich 75 735 zdravotných sestier vo veku 30 až 55 rokov, 90 813 žien vo veku 25 až 44 rokov a 40 409 mužov vo veku 40 až 75 rokov. Pracovníci, ktorí prekonali rakovinu a kardiovaskulárne ochorenie, či dokonca majú vysoké BMI, boli zo štúdie vylúčení.

V rámci štúdie boli ultraspracované rozdelené do desiatich kategórií: chlieb a rôzne obilninové výrobky, omáčky, nátierky a koreniny, sladké pochutiny a dezerty v obaloch, slané pochutiny, nápoje s pridaným cukrom, spracované mäsové výrobky vrátane hydiny a rýb, hotové alebo ohrievané jedlá, mliečne a jogurtové dezerty, tvrdý alkohol a umelo sladené nápoje.

Nová daň pre turistov: Dovolenka v Taliansku sa môže výrazne predražiť aj pre Slovákov

Výsledky prekvapivo ukázali, že niektoré UPF, ako jogurt, celozrnný chlieb a slané pochutiny, môžu dokonca mierne znižovať riziko ochorení. Autori štúdie tvrdia, že tieto potraviny často obsahujú dôležité vitamíny, minerály a vlákninu, ktoré prispievajú k ich potenciálnym zdravotným benefitom. To platí najmä pre celozrnné pečivo a jogurty s probiotickými baktériami.

Týmto dvom sa vyhni

Na druhej strane vedci zistili, že len sladené nápoje a spracované mäso sú spojené so zvýšeným rizikom srdcového infarktu a mŕtvice.

Výskumníci prišli k záveru, že zvýšený príjem nápojov s pridaným cukrom môže súvisieť s vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení, infarktu či mozgovej príhody. Podobný vzťah sa zistil aj pri strave bohatej na vysoko spracované mäsové produkty, ako sú klobásy, slanina a párky.

Zloženie ultraspracovaných potravín

Základným znakom ultraspracovaných potravín je, že obsahujú prísady, ktoré sa bežne neobjavujú v kuchynských skrinkách. Ide o umelé farbivá, sladidlá a konzervanty. Okrem iného tieto potraviny obsahujú vysoké množstvo soli, cukru a tuku v každej položke. 

Ako uvádza portál Daily Mail, výživoví odborníci z Tímu Spector’s ZOE tvrdia, že pridané látky v týchto potravinách spôsobujú okrem iného aj problémy s črevami, vrátane rakoviny čreva. 

V Spojených štátoch amerických bolo schválených 171 emulgátorov, ktoré je možné konzumovať prostredníctvom ultaspracovaných potravín. Spojené kráľovstvo má schválených len 61 týchto prísad. 

Medzi takéto emulgátory, ľudovo povedané „éčka“, radíme napríklad xantánovú gumu. Ide o syntetickú látku, ktorá sa tvorí bakteriálnou fermentáciou. Mikróby rozkladajú glukózu, z ktorej je následne vytvorená guma ako vedľajší produkt.

Vedci tvrdia, že emulgátory, ktoré sa nachádzajú v pečive a chlebe, ako kyselina diacetylová, umožňujú potravinám vydržať dlhšie v mäkkom stave. 

Hliva ustricová proti obezite

Výskum odborníkov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre potvrdil, že hliva ustricová má pozitívny účinok na pacientov s ochorením diabetes mellitus druhého typu, teda s cukrovkou u obéznych pacientov. Informovala o tom hovorkyňa SPU Renáta Chosraviová.

Ako doplnila, účinkom hlivy ustricovej na diabetes mellitus druhého typu sa venovali výskumníci z Ústavu výživy a genomiky Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov v spolupráci s vybranými laboratóriami Výskumného centra AgroBioTech a Ústavom záhradníctva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre.

„Cieľom štvorročného projektu bolo vhodnou výživou prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu konzumentov, najmä u rizikových skupín so zvýšenými hodnotami glykémie a cholesterolu,“ uviedol vedúci projektu Peter Chlebo.

Výskumný tím sa venoval aj vývoju inovatívnych produktov a optimalizácii receptúr pekárenských výrobkov s prídavkom hlivy ustricovej.

„Extrakt aplikovali do zeleninových chipsov, sirupov, cukroviniek a sušienok. Výsledkom bola vyvinutá receptúra funkčnej potraviny a podaná prihláška úžitkového vzoru s názvom Sušienky s prídavkom selénom fortifikovanej hlivy ustricovej a aktívneho glukánu z hlivy a spôsob ich výroby,“ doplnil Chlebo.