Vedci prvýkrát zaznamenali mozgovú aktivitu umierajúceho človeka. Výsledok naznačuje „revidovanie života“

To, čo sa deje v mozgu, keď človek prechádza zo života do smrti, fascinovalo vedcov po celé stáročia. Teraz sa podarilo získať historicky prvý záznam mozgovej aktivity umierajúceho človeka, ktorý naznačuje, že môže dochádzať k tzv. „revidovaniu života“. Podrobnejšie informácie o tejto štúdii uviedol portál Frontiers. 

Fenomén „revidovania života“ popísalo mnoho ľudí, ktorí prežili zážitok blízkej smrti. Tvrdia, že v rýchlej postupnosti videli svoj život prehrávať sa pred ich očami ako spomienkový film.

Vedci tento jav zaznamenali u 87-ročného pacienta, ktorý podstupoval liečbu epilepsie. Počas hospitalizácie mu bol na hlavu pripevnený prístroj monitorujúci mozgovú aktivitu. Pacient však utrpel zástavu srdca a zomrel, zatiaľ čo EEG (elektroencefalograf) naďalej zaznamenával jeho mozgové vlny.

Vedcom sa podarilo zaznamenať 900 sekúnd mozgovej aktivity, vrátane 30 sekúnd pred a po zástave srdca. Merania ukázali, že oblasti mozgu spojené so spomienkami boli aj po zastavení srdca aktívne.

Dr. Ajmal Zemmar z Univerzity v Louisville v Kentucky vysvetlil: „Mozog generuje oscilácie spojené s vyvolávaním spomienok, čo môže znamenať, že tesne pred smrťou prehráva dôležité momenty zo života.“

Mozgové vlny, známe ako gama oscilácie, sú spojené s vysokými kognitívnymi funkciami, vrátane vyvolávania spomienok. Vedci navyše zaznamenali aj zmeny v delta, theta, alfa a beta osciláciách, čo naznačuje komplexnú neurologickú aktivitu.

Biologický mechanizmus alebo duchovný zážitok?

Vedci predpokladajú, že mozog môže byť biologicky naprogramovaný na riadenie prechodu do smrti. Tento jav by mohol byť vyvolaný napríklad nedostatkom kyslíka, ktorý spôsobuje intenzívne uvoľňovanie neurotransmiterov. Iná teória predpokladá, že sa aktivuje amygdala, oblasť mozgu spojená s emóciami a stresovými reakciami.

Dr. Zemmar dodal: „Ak si predstavíme, že mozog prehráva dôležité spomienky pred smrťou, môžeme to považovať za upokojujúci fakt. Rodinám zomierajúci by mohlo pomôcť vedomie, že ich blízki v posledných okamihoch prežívajú krásne spomienky.“

Nové otázky o smrti a darcovstve orgánov

Tieto zistenia však prinášajú aj etické a medicínske otázky, napríklad kedy presne nastáva smrť a kedy je vhodné začať proces darcovstva orgánov. „Mali by sme nielen sledovať srdcovú aktivitu (EKG), ale aj mozgovú aktivitu (EEG), aby sme určili presný moment smrti?“ pýta sa Dr. Zemmar.

Aj keď ide len o jediný zaznamenaný prípad, udáva dôvod na dôkladnejší výskum. „Je ťažké interpretovať tieto dáta, pretože pacient trpel krvácaním do mozgu a opuchom, a ide len o jeden prípad. Nemôžeme robiť veľké závery, ale otvára to nové možnosti na výskum toho, kedy presne končí ľudský život,“ uzatvára Zemmar.

Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír