Vedec Čekan perfektne vystihol slovenskú realitu: Videl som odvrátenú tvár našej republiky

Slovenský vedec Pavol Čekan, ktorý je známy najmä z čias pandémie Covidu-19, väčšinu svojho života prežil v zahraničí. Vysokú školu vyštudoval na Islande, po čom sa presunul za prácou a doktorandským titulom do USA. Nakoniec ho však opäť zlákala jeho domovina a dnes žije na Slovensku. Ako to tu z pohľadu takéhoto „cudzinca“ vyzerá?

Veda má prázdne vrecká

Svoje skúsenosti opisuje v príspevku na sociálnej sieti Facebook. „Dnes je to presne 5 rokov, čo som sa vrátil s rodinou na Slovensko, po 20 rokoch života v zahraničí,“ uvádza Čekan. Slovensko zo začiatku vyzdvihuje, opisuje vďačnosť a uznanie obyvateľov či progres krajiny za posledné dve desaťročia.

„No videl som aj odvrátenú tvár našej republiky či niekedy pravé charaktery niektorých krajanov,“ dodáva však vedec. Pre užívateľov Facebooku následne ponúka detailný rozbor krajiny, rozdelený na body ako veda, politika či zdravotníctvo.

Ako prvý hodnotí svoj obor, a teda vedu. „Na Slovensko som prišiel budovať našu firmu MultiplexDX, ktorá primárne vyvíja diagnostické technológie a metódy pre onkologických pacientov,“ vysvetľuje Čekan.

Uvádza však, že čoskoro zistil, že táto oblasť je v rámci Slovenska výrazne podfinancovaná, čomu nasvedčuje aj fakt, že do nej ročne putuje len približne 0,8 % celkového HDP.

Podľa Čekana by si slovenská veda zaslúžila „oveľa väčšiu a stabilnejšiu podporu štátu a spoločnosti“. Upozorňuje aj na fenomén zvaný odliv mozgov, ktorý pre Slovensko predstavuje čoraz väčší problém.

Ďalej sa biochemik presunul na politiku štátu, ktorú síce sleduje už 5 rokov, no „vôbec ju nechápe“. „Nerozumiem, prečo sú v politike ľudia, ktorí odpisovali v škole, pofidérne podnikali alebo sú to rasisti, agresívni ľudia či samoľúbi a zakomplexovaní egoisti, ktorým vôbec nejde o blaho ľudí a budúcnosť našej krajiny,“ čuduje sa vedec.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Spomedzi všetkých krajín, v ktorých žil, sme vraj v tomto ohľade najhorší. „Dá sa to, každá krajina má svojich lídrov, inteligenciu, odborníkov, vizionárov, ktorí dokážu celú spoločnosť potiahnuť. Sú tu aj medzi nami na Slovensku,“ vysvetľuje nutnosť zmeny.

Všade málo

Miesto na kritiku dostali aj regióny Slovenska či školstvo so zdravotníctvom. Regióny sú vraj príliš rozdielne, v niektorých ľudia žijú „pod hranicou chudoby“, pričom v iných je situácia omnoho lepšia.

„Sme členskou krajinou EÚ, máme obrovské finančné zdroje v podobe eurofondov práve na rozvoj zaostalejších regiónov a akoby sme prešľapovali na mieste,“ krúti hlavou Čekan.

Zdravotníctvo a školstvo sú, podobne ako veda a výskum, nedostatočne financované, čo v posledných rokoch v krajine rozpútalo mnoho búrlivých debát a štrajkov.

Posledný z nich sa pritom konal len mesiac dozadu. „Všade sú nízke platy. Oba rezorty postrádajú poriadne reformy,“ myslí si slovenský biochemik.

Podľa Čekana v jednom z rezortov „zomiera viac pacientov, než by muselo“, v druhom zase „vychovávame študentov pre zahraničné univerzity, z ktorých sa len malé percento vráti domov na Slovensko“.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Situácia je ešte smutnejšia, ak si zoberieme do úvahy, že podľa jeho slov máme v krajine k dispozícii „špičkových zdravotníkov a skvelých učiteľov, ktorí svoju prácu milujú a zachraňovať životy, respektíve nalievať vedomosti do hláv našich detí, je pre nich veľkým zadosťučinením“.

„Bez zdravých a vzdelaných ľudí lepšie Slovensko nebude,“ upozorňuje. Zároveň požaduje zlepšenie podmienok v „platoch, infraštruktúre, samotnej práci či v prístupe k novým a moderným technológiám“. „Musíme začať hneď. Inak si budeme len klamať, že nám záleží na tejto krajine, na našich deťoch, na budúcnosti Slovenska,“ podčiarkol.

Chce to zmenu

Ako posledné spomína Čekan pre veľkú časť Slovákov typickú nedôveru voči odborníkom a „vieru v konšpirácie a hoaxy“. „Konšpirácie obľubujú Slováci bez ohľadu na vek, mnohí ľahko podľahnú klamstvám,“ tvrdí vedec.

Ďalej píše: „Slováci radšej uveria populistom šíriacim konšpirácie, nenávisť, agresiu.“ Často za to podľa biochemika môže práve „zlý sociálny status, zlý zdravotný alebo psychicky stav, veľké sklamanie a nešťastie v živote, slabé vzdelanie, šikana, nepochopenie alebo spoločenská izolácia daného človeka“.

„S takou nedôverou v spoločnosti sa ťažko robia reformy a dôležité celospoločenské zmeny,“ upozorňuje. No napriek všetkému si stále myslí, že v tejto krajine existuje nádej na zmenu k lepšiemu.

„Aj keď je toho strašne veľa, čo treba zlepšiť, opraviť, inovovať či zrekonštruovať, šikovných ľudí a potenciál na to určite máme,“ nestráca optimizmus vedec.

Status zakončuje vetou: „Veď predsa všetci chceme žiť dobrý, spravodlivý, bohatý a pohodlný život, a preto sa naozaj oplatí spolupracovať, spájať sa, naslúchať jeden druhému.“