Vedec Oto Sova má na konte desiatky patentov. Na Slovensku ho nechceli, no dnes je uznávaný po celom svete

Má viac ako 80 rokov, ale stále je aktívny, bezprostredný a humor ho ani zďaleka neopúšťa. Chodí do práce a na dôchodok sa nechystá. Hovoríme o úspešnom vedcovi, lekárovi, biochemikovi, ktorý sa už takmer 30 rokov venuje výskumu saponínov. V tejto oblasti je expertom minimálne v Európe. Počas jeho života sa stretol s mnohými úspechmi, ale aj prekážkami. Nebolo všetko jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Doktor Oto Sova napísal neuveriteľných 89 publikácií, 6 monografií a stojí za neuveriteľnými 49 patentami. Oceňovaný je po celom svete a ani Slovensko nie je výnimkou. Toto je príbeh vedca, ktorého na Slovensku spočiatku „nechceli“, on sa však nevzdal a so svojimi patentami odišiel do zámoria. Domov sa vrátil ako víťaz.

Medicína bola menšie „zlo“

Oto Sova má presne 81 rokov, ale skúseností má viac ako za tri prežité životy. Narodil sa v českom Znojme, ale keď bol ešte malý chlapec spolu s rodičmi sa presťahoval do Košíc. „Bolo to fajn a rýchlo sme sa aklimatizovali. Našiel som si kamarátov,“ spomína na svoje detstvo.

zdroj: archív Oto Sova

Po maturite mal na výber dva smery buď pôjde na techniku, alebo na medicínu. Oto Sova to opísal českým úslovím: „Nouze naučila Dalibora housti.“ „Ja som sa v podstate pre školu nerozhodol, len v Košiciach boli dve možnosti. Mohol som ísť na strojnícku alebo lekársku fakultu. Obe boli pobočky z Bratislavy. Bavila ma veľmi chémia, fyzika a biológia. Rysovať som vôbec nevedel, takže jedinou voľbou bola medicína. Peniaze na štúdium v Bratislave alebo Prahe neboli.“

Už na prijímacích skúškach sa spoznal s profesorom Pavlom Mäsiarom. Práve on ho priviedol k biochémii. „Moje odpovede na neho zapôsobili, pretože som perfektne ovládal fyziku, chémiu… Povedal mi, že ak by som bol prijatý, či by som išiel pracovať na jeho ústav. Povedal som si, poviem áno a on mi urobí protekciu, a tak som prisľúbil.“

Konkurencia sa ho bála

Ota Sovu, samozrejme, prijali aj bez toho. Po pol roku ho profesor Pavel Mäsiar pozval na pohovor. Prijal ho za asistenta s polovičným úväzkom. Vtedy sa z neho stal biochemik. Po promóciách a vojenčine začal pracovať v Slovenskej akadémii vied, kde pôsobil na Ústave experimentálnej biológie, šéfom bol už spomínaný profesor Mäsiar. „Pracoval som v oblasti molekulárnej genetiky. Je to vedný odbor, ktorý vysvetľuje funkciu génov na molekulárnej úrovni.“

V roku 1968 Pavel Mäsiar emigroval do Austrálie, a tak po ňom ostalo voľné miesto. „Samozrejme sa oň bili niektorí vysokopostavení ľudia a ten, ktorý vyhral ma považoval za konkurenta, čo je pre mňa česť, ale rýchlo sa ma zbavil. To je bežná vec.“

Následne odišiel na Ústav fyziológie a hospodárskych zvierat, konkrétne ku akademikovi Kolomanovi Boďovi. „Ten bol tak vysoko, že sa ma ako konkurencie nemusel báť.“

V roku 1989 Oto získal dokonca Čestnú striebornú plaketu SAV, čo je najvyššie vyznamenanie v Akadémií vied, za zásluhy v biologických vedách.

zdroj: archív Oto Sova

Desiatky patentov

Slovenský lekár sa môže pochváliť aj tým, že stojí za 49 patentami. „Rozmýšľal som, pracoval som a keďže mám inovatívne bunky, stále som niečo vylepšoval. Niečo bolo na publikovanie, pokiaľ to bolo vážnejšie, tak na patentovanie. Napísal som 89 vedeckých publikácií a s najväčšou pravdepodobnosťou mám 49 patentov, ale neviem presne, lebo niektoré sa zapatrošili,“ smeje sa.

Za svoj kľúčový patent považuje autofokusáciu. Oto Sova sa vraví, že ak rozpustíme nejakú látku vo vode a vo vhodnej podlhovastej a nevodivej nádobe a na oba konce nainštalujeme elektródy, privedieme jednosmerný elektrický prúd vhodnej sily, a tak sa daná látka začne samovoľne deliť na jemnejšie zložky, ktoré si ale zachovávajú si svoje vlastnosti. „Aparatúra však musí byť vhodne konštelovaná, a to je podstata patentu. Tie zložky, ktoré sa tam vytvoria, sa dajú veľmi dobre oddeliť.“

Keďže pre laika to je trochu zložité na vysvetlenie, doktor povedal, že túto autofokusáciu vieme použiť pri izolácii každej látky, ktorú nevieme oddeliť. „Dostal som sa k tomu okolo roku 1970. Raz som zabudol dať do valca pufer a tetracyklín sa aj tak rozdelil. Tak mi napadlo, že možno sa roztok rozdelí sám pri určitej vodivosti.“

Dodáva, že všetky tieto biochemické separačné techniky pracujú v miligramoch a gramoch a autofokusácia v litroch a hektolitroch. „Vyrábame tisícky litrov enzýmov pomocou autofokusácie, a to ľavou zadnou. Takmer všetky objavy sú dielom náhody, len na ňu musí byť človek pripravený.“

zdroj: archív Oto Sova

Do Kanady za úspechom

Ota Sovu medzitým po druhýkrát vyhodili zo SAV-ky. „Bola vtedy voľba riaditeľov a ten vyvolený dostal 40 %, ja 30 %, ostatní len nejaké zlomky, a tak som už bol zase veľká konkurencia. Mal som patenty, a tak som začal volať na všetky strany, či ich niekto nekúpi.“

V Kanade mal až šesť záujemcov na autofokusáciu, a tak v roku 1990 zobral všetky peniaze čo mal a kúpil si spiatočnú letenku. Letel do Toronta a týždeň nato už bol na Slovensku. Do Kanady odišiel s 300 dolármi vo vrecku a začal rokovať so záujemcami. „Jeden pochopil delenie (autofokusáciu) dobre, bol zo spoločnosti na výrobu whisky. Dostal som na to americký patent a oni môj patent číslo 5 256 269 kúpili. Dali mi zálohu a ja som odišiel domov.“

Za sumu, ktorú zinkasoval, si kúpil budovu v Košiciach a v roku 1991 ju prerobil na vlastný súkromný ústav BOOS-BS. S vervou sa mohol pustiť do práce. „Nebol to však jediný patent, predal som asi tri, ale dnes je to s predajom patentov tak, že sa ich snaží každý okopírovať. Tie mi stačili…“

Európsky expert na saponíny

V tom čase začal boom s výživovými doplnkami, zaujímal sa o túto tému, najmä o rastlinu Yucca Shidigera. „V roku 1993 ma oslovila jedna spoločnosť, že ide predávať produkt, ktorý sa bude zakladať na saponínoch. Nebol vtedy internet a už vôbec nie Google, ale bol som napojený na viedenskú knižnicu, odkiaľ som čerpal informácie, posielali mi ich faxom. Každý citát, čo som si vypýtal stál 12 šilingov a každý šiling bol 8 korún a bola to riadna pálka. Nahromadil som si toľko informácií, že si dovolím tvrdiť, že som európskym expertom.“

zdroj: archív Oto Sova

Saponíny sú vysoko účinné bioaktívne výťažky z rastlín, nachádzajú sa v hrachu, fazuli a pod., najviac sa ich ale nachádza v palme Yucca. Znižujú povrchové napätie na stenách vnútorných a vonkajších orgánov človeka a pomáhajú čistiť organizmus od usadenín. „Poviem to na príklade. Ak umývate riad, tak si zoberiete nejaký čistiaci prostriedok, ten zníži povrchové napätie a všetko sa odlepuje. Tieto saponíny to robia v našom organizme.“

Čo sú vlastne saponíny?

Potenciálna sila prírodných saponínov je podľa vedca úžasná. Lieky pôsobia na báze chemickej alebo biologickej, ale saponíny na fyzikálnom princípe. „Poznáme dva druhy saponínov. Steránové, ktoré po požití pracujú hlavne v tráviacom systéme, odstraňujú usadeniny zo stien žalúdka a čriev, čím zvyšujú ich mobilitu a napomáhajú tráviacim pochodom. Terpénové, menšie saponíny, sa vstrebávajú do cievneho systému a sú osožné pre cievy, kde odstraňujú usadeniny z ich stien a tým sú osožné aj pre orgány.“

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Reparex Slovensko🇸🇰 (@reparex_slovensko)

Saponíny sa dostanú všade a všade sú v tele prospešné. Dodáva, že u mladších ľudí sú užitočné najmä pri zažívacích ťažkostiach, zápchach, plynatosti, poruchách trávenia, ktoré vznikli často ako dôsledok hektického stravovacieho štýlu, tiež dokážu prečistiť chrupavku a zlepšiť stav kĺbov. U starších ľudí sú nápomocné pri odstránení usadenín z ciev, a to v podobe cholesterolu, čím sa zníži krvný tlak, pri ochoreniach pečene, obličiek, močových ciest, pri artritídach a artrózach, pri močových a žlčníkových kameňoch.

Pridávajú sa aj do krémov, šampónov či zubnej pasty, kde okrem čistiaceho účinku, umocňujú lepšie vstrebanie pridaných zložiek. „Vo forme výživových doplnkov máme kombinácie saponínov s rôznymi inými prírodnými látkami ako flavonoidy, zelený jačmeň, pestrec mariánsky, hliva ustricová a podobne, ktoré napomáhajú pri konkrétnych zdravotných ťažkostiach. Okrem toho máme aj výrobky proti šediveniu vlasov, kyselinu hyalurónovú a pod. Vyrábame toho veľa.“

zdroj: archív Oto Sova

Ide o kvalitné slovenské produkty, o ktoré je celosvetový záujem. Spoločnosť distribuuje svoje výrobky do 15 krajín sveta – USA, Kanady, Maroka, Anglicka, Francúzska, Nemecka, na Ukrajinu a aj do Indie či Japonska. Svoje pôsobenie neustále rozširuje, keďže záujem stúpa.

Prelomový objav

Oto Sova sa preslávil aj vďaka originálnemu spôsobu dekontaminácie pôdy a vody znečistenej ropou. „Maďari začali chovať dážďovky a nevedeli, čo s nimi. Geneticky som vyskúšal upraviť ich DNA tak, aby vyrábali enzým na dekontamináciu v hektolitroch.“

Podarilo sa a dnes má štyri dážďoviská. Dekontaminoval vo Švédsku, Holandsku, Taliansku, Španielsku, Rumunsku aj Maďarsku, USA, Kanade, Izraeli…

Do dôchodku sa ani zďaleka nechystá. „Veď mám iba 81 rokov. Ja sa bojím prestať chodiť do práce. Pracuje u nás 10 ľudí a ja som 11., ako brankár.“

Ota Sovu, ktorý riadi ústav spolu s dvomi synmi, pandémia nijako neovplyvnila. Tvrdí, že aj kvôli tomu, lebo jeho výrobky pandémiu potláčajú. A ako sa mu podarilo dosiahnuť úspech? Má na to jednoduchú odpoveď: „Treba veľmi dlho žiť, aby všetci konkurenti a oponenti pomreli,“ dodáva s úsmevom.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy