ŠTÚDIA: Ak chceš vychovať šťastné a úspešné deti, takto ich musíš rozvíjať v rannom veku
- Nad výchovou detí visí neustály otáznik
- Je liberálny či direktívny prístup škodlivý alebo, naopak, pomôže dieťaťu rozvíjať svoju osobnosť?
- Vedci sa pozreli na to, čo formuje šťastných ľudí, toto je výsledok
- Nad výchovou detí visí neustály otáznik
- Je liberálny či direktívny prístup škodlivý alebo, naopak, pomôže dieťaťu rozvíjať svoju osobnosť?
- Vedci sa pozreli na to, čo formuje šťastných ľudí, toto je výsledok
Posledné generácie rodičov pristúpili z veľkej miery k voľbe liberálneho prístupu výchovy, staršie generácie tento fakt s obľubou kritizujú. To, aký postup zvolíte však ovplyvní život vášho dieťaťa aj v dospelosti. Vedci sa v nasledujúcich štúdiách zamerali na výskum rôznych skupín detí. Výsledky sú zreteľné a poukazujú na najčastejšie chyby výchovy.
Bitie po zadku psychicky ubližuje
Viaceré štúdie dokazujú, že fyzické tresty vo výchove nepomáhajú, naopak, môžu spôsobiť psychickú ujmu, nedostatok sebavedomia či naopak, agresivitu, náchylnosť k návykovým látkam a zvýšenie možnosti samovraždy, informuje American Psychological Association. Psychologička Elizabeth Gershoff, ktorá viedla výskum zameraný na fyzické tresty detí na University of Texas at Austin varuje: „Fyzické tresty nepomáhajú, nespôsobia to, že dieťa bude dodržiavať pravidlá a preto majú rodičia často pocit, že ich musia eskalovať.“
Obhajoba fyzických trestov založená na tvrdení, že dieťa vďaka rešpektovaniu rodiča a pod hrozbou fyzického trestu poslúcha pravidlá, je nedostatočná, nakoľko výskum potvrdzuje, že nie je možné primäť dieťa k rešpektovaniu pravidiel z dlhodobého hľadiska, iba v ňom vyvolať strach, ktorý zapríčiní to, že dané pravidlo neporuší, čo funguje len z krátkodobej perspektívy.
Aj mňa bili a som okej
David L. Hill, lekár a vedúci American Academy of Pediatrics (AAP) uvádza ako najčastejší dôvod bitky po zadku v fakt, že rodičia zvyknú vo výchove skĺznuť do zabehaných koľají, v ktorých sami vyrastali.: „Povedia mi, aha, aj ja som občas dostal bitku a som v poriadku. Vždy im na to odpoviem, áno, som rád, že ste! No teraz máme oveľa viac informácií a evidencie o lepších metódach výchovy detí. “
Výskum sa zakladal na výpovediach a testovaní viac ako 100 rodín. Deti vo veku 4 až 7 rokov, ktoré zažili fyzický trest, boli taktiež náchylnejšie k riešeniu sporov s rovesníkmi rovnakým spôsobom, a teda násilím. Rodičia, ktorí zažili fyzické tresty počas vlastného detstva boli naklonení k obhajovaniu tohto aktu a k jeho používaniu pri výchove vlastných potomkov.
Komunikácia ako lepší spôsob
Ďalší z výskumov sa zameriava na komunikáciu a jej vplyv na šťastie dieťaťa v dospelosti, rovnako na jeho úspešnosť. Keď odhliadneme od fyzických trestov a dáme možnosť iným metódam výchovy, ktoré sú menej invazívne a majú potenciál rastu zdravej osobnosti, dostávame sa ku komunikácii. Práve v nej vedci zaznamenali prelomový objav.
Portál Sagepub zverejňuje štúdiu vedenú pod záštitou Harward University a University of Pensylvania, ktorej výsledkom je, že pre rozvoj rôznych vlastností dieťaťa je potrebné vykonávať v rannom veku iba jednu jedinú činnosť.
Veľké zmeny sa dejú od 4 do 6 rokov života
Už po dosiahnutí štyroch rokov by mali rodičia zvoliť metódu „back and forth“ komunikácie, ktorá je založená na dialógu a interakcie dieťaťa s rodičom. Tá, ako štúdia dokazuje, pôsobí na vývin mozgu dieťaťa. Zmeny v komunikačnej oblasti mozgu, tzv. Broca’s area, boli zistené u všetkých 36 testovaných detí, ktoré boli počas tejto metódy komunikácie neustále sledované prostredníctvom funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI).
Vedúci štúdie John Gabrieli vysvetľuje, že je to prvýkrát, kedy bolo zaznamenané ovplyvnenie mozgu na základe komunikácie.: „Je magické, ako dokáže komunikácia rodičov s dieťaťom biologicky zmeniť mozog. Toto je prvýkrát, kedy sa podarilo potvrdiť, že to, ako s dieťaťom komunikuje jeho rodič, ho vie fyziologicky zmeniť.“
Tieto zmeny spôsobujú rozvoj komunikačnej oblasti, jazykovej oblasti, taktiež sa ukázalo, že deti, ktoré sú schopné lepšie komunikovať, resp., ktoré majú danú oblasť dostatočne rozvinutú, sú v živote asertívnejšie, majú zdravšie medziľudské vzťahy, väčšie úspechy počas štúdia a v neposlednom rade žijú spokojnejší život.
268 študentov skúmali 70 rokov
Ak pri výchove detí uplatníte vyššie spomínané metódy výchovy, zvyšujete možnosť šťastného života vašich detí. Po určitom čase je však ich šťastie závislé od ich vlastných činov. Preto im na to vytvorte priestor a neprenášajte na ne vlastné problémy v akejkoľvek forme prejavu. Najväčšia štúdia svojho druhu začala v roku 1939 a jej predmetom bolo skúmanie jednotlivcov v priebehu života a vyhodnocovanie ich spokojnosti, šťastia a naplnenia životných cieľov. tento výskum, nakoľko bol odštartovaný v onom čase, bol sústredený len na mužov, vtedajších študentov Harvard University, napriek tomu však prináša dôležité výsledky základu šťastia človeka, informuje portál INC.
Celý výskum by sa dal zhrnúť do dvoch základných bodov, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život a šťastie. Prvým z nich je stres a jeho zvládanie.
Ty sa rozhodneš, ako na stres reagovať
Z výskumu vyplýva, že niektoré z metód zvládania stresu sú značne úspešnejšie, ako iné. Prvou je sublimácia. Ako príklad uvedieme nasledujúce – Tvoj zamestnávateľ ťa nedostatočne odmeňuje, a tak založíš organizáciu sústredenú na pomoc ľuďom, ktorí sú zneužívaní ako lacná pracovná sila.
Druhým funkčným spôsobom je altruizmus, a teda pomoc iným ľuďom. Tretím spôsobom je supresia, ktorá je funkčná iba do určitých medzí, napríklad, máš finančné problémy, no namiesto toho, aby si rozmýšľal nad ich dopadom, tento fakt potlačíš, kým si nevytvoríš plán ako situáciu napraviť.
Zdravé medziľudské vzťahy
Druhou najpodstatnejšou vecou, ktorá bola pri štúdii zistená, je udržiavanie zdravých medziľudských vzťahov.: „Pri pohľade späť na ich životy ľudia spomínali najviac na čas, ktorý strávili s inými. Ten popisovali ako najpodstatnejší a boli naň najpyšnejší. Trávenie času s inými robilo participantov šťastnejšími a pomáhalo im zvládať každodennú záťaž, taktiež fyzické ťažkosti a chorobu,“ informuje portál INC, správa štúdie.
Článok bol pôvodne vydaný 11. augusta 2020.
Zdroje: American Psychological Association, Sagepub, CNBC, INC