Vegánstvo verzus tradičná strava. Unikátny experiment 22 párov dvojčiat prepísal dejiny

Ak si niekedy uvažoval o prechode na vegetariánsku alebo vegánsku stravu, možno ťa zaujme dokumentárny seriál „Sme to, čo jeme: Experiment s dvojčatami“ od Netflixu, založený na štúdii Stanford Medicine. Dokument sleduje páry identických dvojčiat, z ktorých jedno dvojča prechádza na vegánsku stravu, zatiaľ čo druhé zostáva pri tradičnom stravovaní.

Štúdia, vedená Christopherom Gardnerom, odhaľuje viacero zdravotných benefitov vegánskej stravy vrátane zlepšenia kardiovaskulárneho zdravia už za osem týždňov. Seriál nielenže zdôrazňuje zdravotné výhody rastlinnej stravy, ale aj environmentálne dôsledky živočíšnej výroby a utrpenie zvierat na farmách. Poďme sa pozrieť na kľúčové poznatky z tohto dokumentu.

Stravovanie sa začalo meniť po druhej svetovej vojne

Ako uvádza Vegnews, v dokumente sa môžeš dozvedieť o americkom potravinovom systéme a základoch štandardnej americkej stravy. Tá zahŕňa veľké množstvo spracovaných potravín, cukru, tuku, rafinovaných uhľohydrátov a červeného mäsa.

Odborníci tvrdia, že tento prístup k jedlu sa začal formovať po druhej svetovej vojne. V tom čase trpela väčšina Američanov podvýživou, čo spôsobovalo, že mnohí muži neboli spôsobilí pre vojenskú službu. Potravinársky priemysel sa preto zameral na kalórie a snahu zabezpečiť čo najväčšie množstvo potravín, za čo najnižšie možné ceny.

Zmeny po druhej svetovej vojne nenastali len v USA. Carolyn a Rosalyn, účastníčky stanfordského experimentu, vysvetľujú, že podobné veľké zmeny nastali aj na Filipínach a prakticky vo všetkých častiach sveta.

„Ľudia si myslia, že filipínska strava obsahuje veľa bravčového mäsa,“ hovorí Rosalyn. „Bravčové mäso, ktoré je teraz vo filipínskej strave všadeprítomné, sa kedysi pripravovalo len raz alebo dvakrát do roka ako výnimočná lahôdka.“

Zdravšia ako živočíšna strava

Počas prvých štyroch týždňov účastníci dokumentu konzumovali pripravené jedlá. V nasledujúcich štyroch týždňoch si jedlo pripravovali sami, pričom dodržiavali pridelenú diétu. Výsledky ukázali, že dvojčatá na vegánskej strave stratili v priemere o 4,2 kilogramu viac ako ich súrodenci a mali výrazne nižší cholesterol.

Vegánske dvojčatá zaznamenali 20 % pokles hladiny inzulínu nalačno, čo je kľúčové pre zníženie rizika cukrovky. Ich mikrobióm bol v lepšom stave a viscerálny tuk, obklopujúci orgány, sa výrazne znížil. „Naše črevné mikróby produkujú všetky chemikálie, ktoré nás udržujú nažive a pomáhajú nám žiť dlhšie,“ vysvetľuje britský epidemiológ Tim Spector.

„Pozorujeme výrazný nárast rakoviny u mladých ľudí. Je to frustrujúce," hovorí primár gastroenterológie

„Existujú určité mikróby, ktoré sa spájajú s nezdravými potravinami, a iné, ktoré súvisia so zdravými potravinami, a pomer týchto potravín je skutočne dôležitý. Ak jeme zdravé potraviny, dostávame stále viac druhov, väčšiu rozmanitosť, a v skutočnosti získame zdravší črevný mikrobióm.“

Primátor New Yorku Eric Adams, ktorý v seriáli takisto vystupuje, je dôkazom toho, že rastlinná strava je skutočne zdravšia. Prechodom na vegánsku stravu sa mu podarilo dostať cukrovku 2. typu do remisie, obnoviť zrak a zlepšiť celkové zdravie. Ukázalo sa tiež, že dvojčatá na vegánskej strave boli biologicky mladšie ako ich súrodenci.

Potravinársky systém nie je etický ani bezpečný

Seriál sa zaoberá aj etickými a bezpečnostnými dôsledkami potravinárskeho priemyslu, pričom zdôrazňuje zavádzajúci charakter označení ako „voľný chov“. Ak má napr. výrobok označenie „bez klietky“, neznamená to, že bol vták chovaný mimo priemyselnej farmy; znamená to len, že nebol v klietke.

Hlavný problém spočíva v logistickej náročnosti vyliahnutia 2 miliónov kurčiat týždenne a súčasného zaručenia stopercentného zdravotného stavu všetkých kusov. Valerie Baron, hlavná právnička Rady pre obranu prírodných zdrojov, hovorí, že „geneticky vyšľachtili tieto vtáky pre žiaduce vlastnosti, väčšinou preto, aby mali veľké prsné svalstvo“.

Tento selektívny chov vedie k mnohým zdravotným problémom u vtákov. „Orgány a kostrový systém nebudú držať krok s rastom svalov, takže vidíte veľa infarktov a vidíte veľa vtákov, ktoré nemôžu stáť a neunesú vlastnú váhu,“ dodáva. „Vták je chovaný na to, aby trpel.“

Takýto spôsob chovu vedie k rozšíreniu chorôb a masívnemu používaniu antibiotík, čoho následkom je rastúca rezistencia na antibiotiká. Problémom sú aj prasacie farmy, ktoré produkujú obrovské množstvo odpadu. Okrem toho aj poškodzujú vodné ekosystémy a spôsobujú zdravotné komplikácie ľuďom žijúcim v okolí.

Podľa denníka The Guardian rodiny žijúce v blízkosti ošípaných CAFO (koncentrovaných zvieracích výrobných operácií) zaznamenali vyššiu detskú úmrtnosť a úmrtia na anémiu, ochorenie obličiek a tuberkulózu.