Veľká analýza Transparency: V témach korupcie a práva láka Slovákov alternatívna realita

Autori komentára sú Kristína Kroková a Michal Piško pôsobiaci v Transparency International Slovensko.

Spáchal bývalý policajný prezident Milan Lučanský vo väznici samovraždu alebo mu k smrti „dopomohli“? Slúži prezidentka Zuzana Čaputová predovšetkým cudzím záujmom a bolo riziko manipulácie volieb naozaj reálne? Aj to sú niektoré z populárnych naratívov, ktoré sa v rôznej podobe v poslednom období opakovane vyskytujú v médiách šíriacich dezinformácie a pochybný obsah.

V Transparency International Slovensko sme sa preto v uplynulých mesiacoch odhodlali zmapovať, akým spôsobom alternatívna mediálna scéna o korupčných kauzách a právnom štáte informuje. Obsahovú analýzu týchto tém na online portáloch Hlavné správy, Hlavný denník a v magazíne Extra plus, ktorú sme zverejnili v týchto dňoch, sme sa rozhodli doplniť aj o perspektívu bežných ľudí.

Prostredníctvom renomovanej agentúry Focus sme sa preto v októbri 2023 spýtali reprezentatívnej vzorky 1 014 respondentov, do akej miery dôverujú piatim problematickým tvrdeniam, ktorých pokrývanie „alternatívou“ riešime aj v našej analýze.

Príťažlivosť teórií

Hoci výsledky prieskumu sa, aj na základe iných sociologických výskumov, do istej miery dali predvídať, miera príchylnosti ľudí ku sprisahaneckým či prinajmenšom nepodloženým teóriám pôsobí predsa len prekvapujúco. V prípade všetkých piatich otázok sa viac ľudí priklonilo k interpretácii bližšej alternatívnym médiám.

zdroj: Archív TIS/Focus

Najviac, až 60 % respondentov, sa úplne alebo skôr stotožňuje s tvrdením, že prezidentka Zuzana Čaputová zastupuje predovšetkým zahraničné záujmy. Cez 57 % ľudí verí, že Špeciálna prokuratúra pod vedením Daniela Lipšica slúži politickým záujmom a rovnaký podiel obyvateľov je presvedčený aj o tom, že súd bol pri rozhodovaní v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ovplyvnený mediálnym tlakom.

Po 45 % respondentov sa prikláňa k videniu sveta, v ktorom Milan Lučanský samovraždu naozaj nespáchal a kde bolo riziko zmanipulovania výsledkov volieb reálne. „Alternatívna realita“ ťahala za dlhší povraz aj pri posledných dvoch otázkach, keďže po odrátaní odpovedí „neviem“, zostali ľudia s opačným pohľadom v menšine.

Ak by sme sa na respondentov, stotožňujúcich sa so spomínanými problematickými tvrdeniami, pozreli podrobnejšie, najvýraznejší príklon k „alternatívnej realite“ badať u voličov Republiky (priemerne za všetkých päť výrokov 79 %), SNS (priemerne 76 %) a Smeru (priemerne 75 %). Pre porovnanie pri voličoch Progresívneho Slovenska sa k pravdivosti uvedených výrokov v priemere priklonilo 35 % respondentov a pri SaS 32 %.

zdroj: Archív TIS/Focus

Alternatíva nahlodáva právny štát

Aj aktuálny prieskum tak potvrdil nie veľmi potešiteľné pozorovania z iných výskumov, že na Slovensku sa alternatívnej realite a konšpiráciám darí. Vzhľadom na výrazné šírenie týchto naratívov práve v alternatívnych médiách možno konštatovať, že aj ony sa do výraznej miery podieľajú na nahlodávaní dôvery v právny štát a demokratické inštitúcie.

Akokoľvek si verejná moc našu kontrolu a kritiku zaslúži, aj tá by mala byť primeraná a vychádzať z podložených tvrdení. Vplyv alternatívnych médií ukazuje aj ďalšia otázka z prieskumu Focusu pre Transparency. V nej sme sa opakovane pýtali, z akých zdrojov čerpajú obyvatelia Slovenska informácie v témach korupcie a nastoľovania spravodlivosti.

Kým vo februári si respondenti mohli zvoliť len jednu možnosť a alternatívne médiá ako prioritný zdroj označilo len 6 % respondentov, v októbri sme počet možných odpovedí rozšírili na tri. Do trojice preferovaných zdrojov sa takto alternatívne médiá už zmestili pri 14,5 % respondentoch.

Po tejto úprave stúpol aj vplyv sociálnych sietí, ktoré medzi tromi top zdrojmi uviedlo 34 % ľudí. Až 46 % populácie pri témach korupcie a nastoľovania spravodlivosti prioritne čerpá informácie od rodiny, kolegov či známych.

Celkovo až 69 % obyvateľov Slovenska získava informácie o týchto témach najčastejšie aj z niektorého zo spomínaných troch zdrojov, ktoré sú väčšmi náchylné aj na skreslenia či manipulácie. Pozitívom naopak zostáva, že až 60 % ľudí sa aj pri témach korupcie a právneho štátu stále spolieha aj na štandardné spravodajské médiá.

Korupcia a vláda práva sú kľúčové pre tretinu

Do tretice nás v prieskume zaujímalo aj to, do akej miery sú témy právneho štátu a boja proti korupcii pre voličov pri urnách vlastne dôležité. Tesne po voľbách sme im preto v prieskume Focusu dali na výber označiť maximálne tri kľúčové témy pri ich voličskom rozhodovaní. Neprekvapivo sa najvyššie ocitla oblasť sociálnej politiky (52 %).

Pred korupciu a právny štát (30 %) sa ešte dostali aj témy verejných financií a hospodárskeho rastu (45 %), zdravotníctva (37 %) a zahraničnej politiky (31 %). Kým témy sociálnej politiky rezonovali najmä u voličov Hlasu (79%) a Smeru (74 %), boj proti korupcii a právny štát najčastejšie medzi prioritami zmieňovali sympatizanti OĽANO (74 %) a Progresívneho Slovenska (46 %).

zdroj: Archív TIS/Focus

Aj aktuálny prieskum tak potvrdil, že slovenská spoločnosť je v kľúčových otázkach pre demokraciu stále veľmi zraniteľná. Zodpovední predstavitelia štátu by pred touto témou nemali privierať oči. Hoci, ako ukázala aj naša čerstvá analýza, alternatívna scéna je pre časť politickej reprezentácie, žiaľ, želaným spojencom.

Zodpovednosť však leží aj na nás ostatných, či už čitateľoch, médiách, influenceroch (vrátane ľudí v školstve, kultúre, cirkvi a pod.) alebo aj inzerentoch. Už aj dnes máme v rukách nástroje, ako si na manipulatívny obsah dávať pozor.

Dobrým začiatkom na zorientovanie sa môže byť napríklad prečítanie našej aktuálnej štúdie „Ako mediálna alternatíva objavila právny štát a boj proti korupcii“, pridanie si fact-checkingového projektu Infosecurity.sk medzi sledované kanály, alebo si sem-tam nanovo preskrolovať databázu iniciatívy Konšpirátori.sk, ktorá médiá s pochybnou dôveryhodnosťou a kvalitou obsahu už roky podrobne mapuje.

Ak vám témy právneho štátu, boja proti korupcii a dezinformáciám nie sú ľahostajné, podporiť našu prácu môžete aj Vy. Ďakujeme!

Prieskum vznikol s podporou European Media and Information Fund. Výhradnú zodpovednosť za všetok obsah podporený z Európskeho mediálneho a informačného fondu (EMIF) nesú autori a tento obsah nemusí nevyhnutne odrážať pozície EMIF a partnerov fondu, Nadácie Calousta Gulbenkiana a Európskeho univerzitného inštitútu.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.