Veľké búrky naberajú na sile a na početnosti v dôsledku klimatickej krízy. Takto to ovplyvní Slovensko
- Nová štúdia prepojila búrky vo Veľkej prérii v USA s klimatickou zmenou. Búrky podľa vedcov nabrali na intenzite a sú aj častejšie
- Vedci v štúdii analyzovali izotopy kyslíka z 30 000 - 50 000 rokov starých stalaktitov z texaských jaskýň
- Búrky sa zmenili zo slabých na silné v tisícročnom časovom rozmedzí. Poznatky vedcom pomôžu aj v budúcnosti
- Klimatická kríza sa dotýka aj Slovenska. Jej dôsledky sa tiež prejavia na búrkach či dokonca tornádach
- Nová štúdia prepojila búrky vo Veľkej prérii v USA s klimatickou zmenou. Búrky podľa vedcov nabrali na intenzite a sú aj častejšie
- Vedci v štúdii analyzovali izotopy kyslíka z 30 000 - 50 000 rokov starých stalaktitov z texaských jaskýň
- Búrky sa zmenili zo slabých na silné v tisícročnom časovom rozmedzí. Poznatky vedcom pomôžu aj v budúcnosti
- Klimatická kríza sa dotýka aj Slovenska. Jej dôsledky sa tiež prejavia na búrkach či dokonca tornádach
Klimatická kríza je problém, ktorému čelí celá planéta spoločne. Vedci sa nevedia zhodnúť či sú ničivé búrky alebo aj tornáda dôsledkom klimatickej zmeny. Nová štúdia nám ale dala jasnú odpoveď, keď prepojila búrky vo Veľkej prérii v USA s klimatickou zmenou.
Klimatická kríza podľa vedcov spôsobuje, že veľké búrky, ktoré sú často aj ničivé, sú oveľa intenzívnejšie a vyskytujú sa častejšie.
Tím výskumníkov z katedry geovied Texaskej univerzity uverejnil štúdiu v odbornom časopise Nature Nature Geoscience.
Analyzovali izotopy kyslíka z jaskýň
V štúdii vedci analyzovali izotopy kyslíka z 30 000 – 50 000 rokov starých stalaktitov z texaských jaskýň. Pomocou nich sa snažili pochopiť trendy zmien v nedávnych búrkach a taktiež ich trvanie. Využili pritom metódu radarovej kalibrácie pre dažďové izotopy.
Vedci zistili, že búrky sa zmenili zo slabých na silné v tisícročnom časovom rozmedzí. Tieto zmeny sa zhodujú so známymi náhlymi klimatickými zmenami počas posledného ľadovcového obdobia, ku ktorým došlo pred asi 120 000 až 11 500 rokmi.
Pomocou modelu dokážu predpovedať trendy aj v budúcnosti
Konkrétne zmeny v búrkovej činnosti vo Veľkej prérii súvisia aj so zmenami vetra a vlhkosti, ktoré sa vyskytujú v oveľa väčšom rozsahu. Pochopenie týchto zmien a ich dôsledkov podľa vedcov pomôže nielen rekonštruovať minulé výskyty búrok, ale tiež pomôže predpovedať budúce vzorce búrok v strednom horizonte.
„Nevieme však, čo sa stane v budúcnosti, a táto práca pomôže predpovedať trendy búrok v budúcnosti,“ uviedla vedkyňa Courtney Schumacher vo vyhlásení. „Ak dokážeme spustiť klimatický model pre minulosť, ktorý sa zhoduje s jaskynnými záznamami, a zároveň môžeme spustiť ten istý model vpred ….ak sa niečo skutočne zhoduje s izotopmi jaskyne, potom tomu môžete v budúcnosti dôverovať pri pochopení rozloženia búrok.“
Schumacherovej odbornosť bola potrebná na vytvorenie spojenia s rôznymi zrážkovými udalosťami, ktoré sa vyskytli v priebehu času. Vedkyňa mala skúsenosti s prácou s radarovými údajmi a meraniami dažďa v globálnom meradle.
„Veľké búrky, ktoré zaberajú stovky kilometrov, spôsobujú v Texase asi 50 – 80% dažďov,“ uviedla Schumacher. „V dnešnej dobe majú tieto búrky odlišné podpisy izotopov.“
Tornáda aj na území Slovenska
Predpokladá sa, že v dôsledku klimatických zmien budú búrky čoraz ničivejšie a intenzívnejšie. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) radí vyššiu intenzitu búrok medzi najzávažnejšie dôsledky globálneho otepľovania. „Vyššia intenzita a pravdepodobne aj vyššia početnosť výskytu extrémnych a nebezpečných javov počasia, akými sú búrky, povodne, víchrice, prípadne tropické cyklóny,“ uvádza SHMÚ.
Slovenská klimatická koalícia vo svojej publikácii Globálne otepľovanie a klimatická zmena vo svete, uvádza, že klimatická zmena sa už teraz prejavuje silnými búrkami s množstvom bleskov a prívalovými dažďami.
V budúcnosti to bude ešte horšie. „Počet dní s búrkou podobný ako doteraz (15 až 30 za leto), ale veľmi silných búrok bude zrejme asi o 50 % viac. Začnú sa objavovať tornáda pri mimoriadne silných búrkach na celom území Slovenska,“ uvádza Slovenská klimatická koalícia.
Zdroje: Nature Nature Geoscience, Texas A&M University, SHMÚ, Slovenská klimatická koalícia