Veľké množstvo Rusov má podporovať agresiu krajiny vo svete. Nový prieskum prekvapil svet

Článok sme doplnili o nové informácie. 

Prieskum, s ktorým prišla Polícia Slovenskej republiky odvolávajúc sa na ukrajinskú organizáciu Active Group, je plný šokujúcich zistení. „Na základe informácií z otvorených zdrojov a histórie tejto skupiny sa nemáme dôvod domnievať, že by ich závery nemali byť objektívne,“ upozorňuje polícia. Matematik Pavol Koprda však upozornil na jeho nedostatky. Polícia Slovenskej republiky svoj príspevok medzičasom zmazala bez toho, aby zverejnila dôvod. 

Prieskumu sa zúčastnilo 1 557 respondentov.

Prieskum bol podľa zverejnených informácií vykonaný na reprezentatívnej skupine občanov Ruskej federácie v dňoch 11. – 14. marca. Podľa výsledkov podporuje ruskú inváziu do ďalších krajín Európy až 86,6 % Rusov. 75,5 % respondentov podporuje myšlienku ďalšieho útoku smerom do Poľska. Zaujímavé je aj číslo 39,6 %, ktoré predstavuje počet Rusov podporujúcich útok do krajín bývalého Varšavského paktu, teda aj do bývalého Československa.

Polícia ďalej poukázala na to, že 48,9 % Rusov podporuje rozšírenie vplyvu Ruska do krajín, ktoré kedysi tvorili ZSSR, pričom 40,4 % podporuje vplyv smerom do krajín Varšavského paktu vrátane bývalého Československa. 

Ukrajinské mesto Voznesensk zasadilo Rusku jeden z najťažších úderov vojny

Negatívny postoj k vojenským krokom Ruska má iba 13,4 % opýtaných. 

Andriy Eremenko, zakladateľ výskumnej spoločnosti Active Group, skonštatoval, že všeobecný dojem z výskumu z prieskumu je taký, že Rusi, ktorí súhlasili s komunikáciou s anketármi, sú agresívni nielen voči Ukrajine, ale aj voči Európskej únii.

„Respondenti po oboznámení sa s témou rozhovoru buď odmietajú komunikovať, alebo deklarujú svoju pripravenosť podporovať a schvaľovať ďalšie ruské vpády do iných krajín,“ uviedol ďalej Eremenko.

Prieskum sa zameral aj na použitie jadrových zbraní. Ukázalo sa, že iba 25,5 % opýtaných je striktne proti použitiu jadrových zbraní. 40,3 % opýtaných považuje jadrový útok za prijateľný a takmer 35 % respondentov podobné rozhodnutie vlády do určitej miery podporí.

Zlou správou je, že verejná mienka Rusov sa môže po nejakom čase stať ukazovateľom potenciálnych krokov Kremľa v budúcnosti. 

Sugestívny prieskum? 

Matematik Pavol Koprda však niekoľko hodín po zverejnení upozornil, že prieskum môže ukazovať neúplné výsledky. „Prieskum považujem za sugestívny a určite nie je reprezentatívny/neutrálny,“ píše vo svojom statuse. 

Problematická môže byť vzorka ale aj spôsob, akým boli položené otázky. „Všetky otázky predpokladajú, že na Ukrajine je nacizmus, že ide o špeciálnu vojnovú operáciu a v samotných otázkach sa hovorí o „legitímnych záujmoch Ruska“. Tento prieskum má od nezávislosti veľmi ďaleko a jeho výpovedná hodnota je 0 (ešte si aj pripomeňme skutočnosť, že mnohí neodpovedia pravdivo, lebo sa boja dôsledkov – veď v Rusku sa zatvára za protest na ulici s prázdnym transparentom),“ tvrdí odborník. 

Obavy z pandémie vystriedal strach z vojny a rastúcich cien

Sita dnes publikovala aj iný prieskum, v ktorom mapovali situáciu u nás doma. Do prieskumu „Ako sa máte, Slovensko“ spoločnosti Mnforce a agentúry Seesame a Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) sa v dňoch 24. februára až 1. marca zapojilo tisíc respondentov. O výsledkoch prieskumu informovala Michaela Lukovičová zo spoločnosti Seesame.

Respondenti pociťovali najväčšie obavy z rastúcich cien energií a inflácie (85,7 %), z vojny na Ukrajine (78,2 %) a stavu slovenského zdravotníctva (77 %). Pomerne veľké obavy pociťuje verejnosť aj z popularity extrémistických a antisystémových skupín (64,7 %) a z príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou (62,6 %).

„Rastúce ceny a napadnutie Ukrajiny vojskami Ruskej federácie pomáhajú rýchlo zabudnúť na obdobie pandémie. Dva roky po jej začiatku na Slovensku sa s výrazným náskokom pred klesajúcimi obavami z koronavírusu ocitajú obavy z rastúcich cien, stavu nášho zdravotníctva a vojny na Ukrajine,“ komentuje výsledky výskumu Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Pre 35,2 % respondentov sú v oblasti získavania informácií dôveryhodnejšie médiá, pre 27,3 % príbuzní a známi. Respondenti, ktorí viac dôverujú pri informáciách o svete a politike svojim príbuzným a známym, výrazne menej často sledujú večerné správy v televízii a počúvajú správy v rozhlase alebo čítajú noviny.

V prieskume sa tiež uvádza, že až 37 % z nich takto sleduje správy maximálne raz za týždeň, prípadne ich vôbec nesleduje. Informáciám od známych v porovnaní s informáciami z médií výrazne viac dôverujú muži a voliči strán Smer-SD, Republika a ĽSNS.