Veľký prehľad cien potravín: Za viaceré základné položky platíme až o 20 % viac ako Česi

Ceny potravín rástli v členských štátoch EÚ, ktoré sú vo východnej Európe, rýchlejšie než v západnej. Napriek prudkému nárastu platíme za potraviny v priemere menej ako v Rakúsku či v Nemecku. Nad priemerom EÚ máme však ceny pri olejoch a tukoch. Je za tým vysoká cena masla. Vyplýva to z Analýzy cenového vývoja základných druhov potravín z dielne Ministerstva financií SR.  

Nadpriemerne si priplácame aj za nealkoholické nápoje, ceny mäsa sú na Slovensku pod priemerom. Najviac sme platili za potraviny v marci minulého roka a odvtedy potravinová inflácia postupne klesá.

Za niektoré potraviny však stále platíme viac ako Česi. Napríklad za vajcia a syr Eidam sme si zaplatili približne o 20 % viac ako v Česku. Najväčší rozdiel pritom vznikol v druhom polroku 2023. V januári tohto roka bola cena syra Eidam oproti Česku vyššia o približne 12 %. Neprospech Slovenska, pokiaľ ide o rozdiel v týchto cenách, však pretrvával počas celého minulého roka.

Najviac sme si priplatili za zeleninu

Najrýchlejšie rastúcimi položkami potravinovej inflácie boli v priemere od novembra minulého roka do januára tohto roka zelenina (4,1 %), ovocie (1,7 %), oleje a tuky (1,4 %). Nezvyčajne vysoké ceny masla, vajec a syra Eidam na Slovensku naznačila decembrová analýza cien cez medzinárodné porovnanie maloobchodných cien.

Mäso pritom zlacnelo o 0,5 %, káva, čaj a kakao o 0,4 % a ryby o 0,3 %. Inflácia spomalila najmä pre návrat komoditných cien v poľnohospodárstve na úroveň z roku 2021. Ceny pšenice a olejnín sa po výraznom raste v celom regióne v roku 2022 vrátili na úroveň z roku 2021.

Zároveň na ceny potravín už netlačia svetové ceny energií, pretože klesli na úrovne z roku 2021. Tlmiť potravinovú infláciu majú v blízkej budúcnosti tiež ceny palív a vývoj futurít na finančných trhoch, ktoré sú stabilné.

Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič sa pre Startitup vyjadril, že každé regulačné opatrenie, ktoré by štát v prípade cien potravín urobil, deformuje trh. Malo by to tiež negatívny vplyv na spotrebiteľov, na investície a aj na producentov potravín. Argumentuje pritom cenovou reguláciou v Maďarsku. 

„Preto pre stabilitu cien a pokračovanie pozitívneho vývoja je veľmi dôležité nezasahovať do trhového prostredia a brať si príklad z krajín, ktoré boli najúspešnejšie v rámci boja s infláciou,“ povedal Krajčovič.

Pokles o 2 %

Od januára 2022 do marca 2023 rástli ceny potravín v priemere o 2,1 % mesačne, od apríla 2023 do januára 2024 rástli tieto ceny v priemere len o 0,1 % mesačne. Je to pod priemerom eurozóny, ktorý je na úrovni 0,2 %. Ceny 30 % spotrebného koša potravín aktuálne klesajú a ďalších 50 % nerastie rýchlejšie ako 1 % mesačne (priemer za november až január).

Január je podľa rezortu financií tradične sezónnym mesiacom, a preto sa ceny potravín upravujú výraznejšie. Nárast v januári 2024 (1,3 %) však bol výrazne nižší ako v januári 2022 a 2023, keď ceny rástli priemerne o viac ako 3 %, a zároveň bol aj nižší ako priemer za obdobie rokov 2000 – 2021 (2 %).

Ako by sa mali vyvíjať ceny potravín v roku 2024: Najhoršie zdražovanie je za nami

Ceny potravín zvyšuje vojna na Ukrajine

Celosvetovo začali ceny potravín rásť najmä pre ruskú agresiu na Ukrajine. Ukrajina a Rusko dodávajú 28 % celosvetovo obchodovanej pšenice, 29 % jačmeňa, 15 % kukurice a 75 % slnečnicového oleja.

Pre inváziu sa dodávky týchto komodít narušili a prudko narástli aj ich ceny. Z dôvodu invázie začali celosvetovo rásť aj ceny energií, ktoré následne zvyšovali náklady na pestovanie plodín, výrobu, transport a predaj potravín.

V roku 2022 dosiahli ceny potravín v Česku 96 % priemeru EÚ, v Maďarsku 90 % a v Poľsku 72 %. V Estónsku, Lotyšsku a Slovinsku boli nad priemerom EÚ.