Veľký úspech nášho astronauta: Ako prvý Slovák dostal prestížnu pozíciu vo federácii svetových rozmerov

Viceprezidentom Medzinárodnej astronautickej federácie (IAF) sa stal Michal Brichta. Je tak prvým Slovákom v tejto pozícii po 72 rokoch existencie organizácie, píše TASR.

Túto dôležitú správu oznámila Renáta Pozdechová z odboru marketingovej komunikácie Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Okrem toho ide aj o historický okamih pre región strednej a východnej Európy, ktorý po sedemročnej prestávke opäť získava zastúpenie vo vedení IAF.

Medzinárodné združenie astronautov

Vedenie IAF zahŕňa prezidenta a 12 viceprezidentov, ktorí sú zvyčajne vedúci predstavitelia vesmírnych agentúr, firiem a výskumných inštitúcií. Združuje viac ako 500 členov zo 77 krajín. Jej cieľom je rozvíjať mierovú medzinárodnú spoluprácu vo vesmírnom sektore.

„Pre rastúci slovenský vesmírny sektor je IAF dôležitým zdrojom nových príležitostí na medzinárodnú spoluprácu, ktorá sa stala ešte potrebnejšou po minuloročnom pridružení Slovenska do ESA,“ skonštatoval Brichta.

Do funkcie viceprezidenta Brichtu zvolili počas Medzinárodného astronautického kongresu v Baku zástupcovia stoviek členských organizácií, medzi ktoré patria aj najväčšie vesmírne agentúry ako ESA, NASA, čínska CNSA, japonská JAXA alebo indická ISRO. Rovnako tiež lídri vesmírneho priemyslu ako SpaceX, Blue Origin alebo Airbus.

Vedci objavili exoplanétu s oceánom vody. „Naším cieľom je nájsť na nej život,“ uviedli

Brichta je riaditeľom priemyselnej zložky Slovenskej vesmírnej kancelárie pôsobiacej v rámci SARIO. Venuje sa rozvoju vesmírneho sektora na Slovensku od roku 2019. Pomohol zvýšiť počet firiem a výskumných inštitúcií pôsobiacich vo vesmírnom sektore a Slovensku stať sa pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA).

V roku 2021 tak vznikla Slovenská vesmírna kancelária ako spoločný projekt agentúry SARIO a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Držiteľ Nobelovej ceny v Bratislave

Vo vesmíre existujú tisíce planét mimo Slnečnej sústavy. Na vznik foriem života sú však potrebné špecifické podmienky vrátane prítomnosti vody či primeranej teploty.

Povedal to v utorok v Bratislave švajčiarsky astrofyzik a držiteľ Nobelovej ceny (2019) Michel Mayor. V diskusii s ďalšími expertmi hovorili o možnom výskyte života vo vesmíre aj o metódach skúmania planét mimo Slnečnej sústavy.

Moderátor diskusie, novinár David Eicher na úvod pripomenul, že nad možným životom mimo našej planéty sa zamýšľali už antickí Gréci. Mayor i astrofyzik Garik Israelian dodali, že vo vesmíre sa vyskytujú látky, ktoré by biologické formy života mohli umožniť.

Mayor povedal, že dodnes bolo objavených približne 5 000 planét mimo našej Slnečnej sústavy. Tieto planéty sú rôznorodé a v oblasti zloženia odlišné od planét Slnečnej sústavy – sú zložené z vody, plynov či ľadu, či skál. Od úplného porozumenia procesu vzniku planét sme podľa jeho slov ešte ďaleko.

Temná história pásma Gazy: Palestínčania v ňom žijú hlava na hlave, zisti viac o území, ktoré je väzením bez stien

„Fyzika a chémia nám určujú isté hranice,“ povedal Mayor. Život podľa jeho slov nemôže vzniknúť na planétach zložených z plynov či na príliš horúcich planétach.

Jedna z najdôležitejších podmienok pre život je podľa jeho slov schopnosť prenášať genetickú informáciu v DNA z generácie na generáciu, na čo je potrebná primeraná teplota prostredia.

Astronómovia sa preto v spojitosti s hľadaním možného života vo vesmíre zameriavajú na planéty s teplotou atmosféry medzi mínus 20 až približne 100 stupňov Celzia a prítomnosťou vody v kvapalnom skupenstve. „Dodnes sme takýchto planét objavili desiatky,“ povedal.

Israelian dodal, že existujú aj ďalšie činitele, ktoré môžu mať na výskyt života vplyv, ako napríklad výbuchy supernov. „Vybudovanie biologického života je veľmi krehký proces,“ povedal. Mayor v tejto spojitosti pripomenul aj potrebu dlhodobej udržateľnosti podmienok priaznivých pre život na tej-ktorej planéte.

Nové metódy výskumu

Experti ďalej diskutovali o metódach na objavovanie nových planetárnych systémov a Mayor popísal metódu, ktorá využíva meranie zmeny rýchlosti pohybu hviezd, čo umožňuje určiť prítomnosť planét.

Kombináciou viacerých metód sa dajú o planétach získať rôzne údaje, ktoré potvrdia jej prítomnosť. Israelian dodal, že technológia je v súčasnosti už pomerne pokročilá a umožňuje presnejšie merania.

Michel Mayor je švajčiarsky astronóm, ktorý pôsobí ako profesor na Ženevskej univerzite (Université de Genève). V roku 1995 spolu so svojím krajanom Didierom Quelozom objavili prvú planétu mimo Slnečnej sústavy (51 Pegasi b), ktorá obieha okolo hviezdy podobnej Slnku. Za tento objav im v roku 2019 udelili Nobelovu cenu za fyziku.