„Veľmi ma vydesila, pôsobí ťažko a beznádejne.“ Novú hymnu kritizuje český orchestrálny majster

Rok 2025 priniesol na Slovensko modernizovanú verziu štátnej hymny „Nad Tatrou sa blýska“. Nový aranžmán, pripravený pod vedením skladateľa Oskara Rózsu, mal za cieľ dodať hymne slávnostnejší tón a pridať prvky slovenskej identity, ako je fujara.

Hoci táto úprava zaznela v premiére ako symbol národnej hrdosti, reakcie na ňu sú rozporuplné. Jeden z najvýraznejších kritických hlasov pochádza od renomovaného českého dirigenta a skladateľa Varhana Orchestroviča Bauera, ktorý neváhal verejne prejaviť svoj nesúhlas.

„Bez rešpektu k pôvodnej harmónii“

Bauer, ktorý je známy svojím absolútnym hudobným sluchom a dôslednosťou pri aranžovaní hudby, označil novú verziu hymny za „humpolácku“ a nedostatočne premyslenú.

„Veľmi ma vydesila verzia tejto krásnej piesne, ktorá na viacerých miestach nerešpektuje pôvodnú harmóniu a vrátila sa k bezobsažnému silovému primitivizmu,“ uviedol Bauer.

Podľa neho problémom nie je len samotná inštrumentácia, ale aj celkový charakter aranžmánu, ktorý podľa jeho slov zlyháva v základných hudobných princípoch.

Bauer kritizoval najmä disharmóniu v basovej linke: „Basová linka v tube o tri oktávy nižšie než melódia na pasáži ‚…Slováci ožijú…‘ znie veľmi zle.“ Podľa neho takéto spracovanie nielenže kazí celkový dojem, ale tiež narúša emocionálnu silu hymny.

Smútok namiesto radosti

Jedným z hlavných problémov novej verzie je podľa Bauera jej temný a smutný tón. „Celkovo to vďaka pomalému tempu pôsobí ťažko a beznádejne. Smútok prevláda, no žiadna radosť. Na konci to celé ešte viac zťažkne, čo je už naozaj príliš,“ povedal.

Hoci nová verzia uzatvára hymnu optimistickým durovým akordom, Bauer tento krok nepovažuje za dostatočný. „Jediný zaujímavý prvok je G dur namiesto G mol na záver s fujarou, ale jeden akord naozaj nevynahradí celkovú ťažkopádnosť,“ skonštatoval.

Okrem hudobnej stránky poukázal Bauer aj na politický kontext tejto úpravy. „Je oveľa dôležitejšie, že táto zmena je proklamáciou, že ‚to máme pevne v rukách‘. Pôsobí to ako odkaz, že len my to myslíme dobre a každý, kto nesúhlasí, je odsunutý bokom,“ uviedol Bauer.

Podľa neho takýto prístup vytvára atmosféru, v ktorej je akákoľvek kritika nežiaduca. „Každý, kto bude klásť otázky alebo vyjadrovať nesúhlas, bude opustený, odsunutý, alebo dokonca odstránený. Česť pamiatke Jána Kuciaka,“ dodal.

Rozporuplné prijatie

Nová verzia hymny vzbudila vášnivé reakcie nielen medzi odborníkmi, ale aj medzi verejnosťou. Zatiaľ čo Ministerstvo kultúry SR považuje úpravu za krok k posilneniu reprezentatívneho charakteru hymny, kritici upozorňujú na narýchlo pripravený projekt bez dostatočnej diskusie.

Na druhej strane ministerstvo zdôrazňuje, že používanie starších verzií hymny bude naďalej povolené a nikto za ne nebude sankcionovaný.

Slovenská štátna hymna má dlhú históriu a silný emocionálny význam. Text Janka Matúšku z roku 1844 sa stal symbolom národnej identity a nádeje. Každá jej úprava preto nesie zodpovednosť za zachovanie tohto dedičstva.

Bauerove slová poukazujú na to, že nová verzia neodráža tento odkaz dostatočne. „Hymna by mala spájať a niesť jasné posolstvo. V tejto úprave sa však stráca pôvodná sila a krása,“ uzatvára dirigent.

Budúcnosť hymny

Zavedenie novej verzie hymny otvára otázku, ako by mali národné symboly reflektovať moderné hodnoty, a zároveň zachovávať tradície. Hoci má táto úprava potenciál stať sa súčasťou oficiálnych udalostí, jej prijatie zostáva predmetom diskusie.

Bauerova ostrá kritika je pripomienkou, že hudba nie je len umelecký prejav, ale aj nástroj identity, ktorý si vyžaduje rešpekt a premyslený prístup.