Vesmírna senzácia: „Polárnu žiaru“ po prvýkrát spozorovali priamo na Slnku

Astronómovia po prvý raz pozorovali na Slnku tzv. polárnu žiaru. Tento svetelný jav spôsobili elektróny prechádzajúce cez silné magnetické pole nad slnečnou škvrnou. TASR informuje podľa správy portálu Live Science.

Astronómovia zachytili jav podobný polárnej žiare pomocou rádioteleskopov približne 25 000 kilometrov nad slnečnými škvrnami. Výboje energie trvali približne týždeň. Vedci to považujú za zvláštne, pretože zvyčajne trvajú niekoľko minút až niekoľko hodín. Výsledky štúdie nedávno publikovali v odbornom časopise Nature Astronomy.

Slnečná „polárna žiara“

Polárna žiara na Zemi vzniká interakciou nabitých častíc slnečného vetra s molekulami kyslíka a dusíka vo vrchných vrstvách atmosféry. Zároveň súvisí aj so slnečnými erupciami a výronmi koronálnej hmoty. Čím viac hmoty Slnko odvrhne, tým silnejšia je polárna žiara.

Koronálnu hmotu tvorí plazma, teda kladne a záporne nabité častice. Väčšinu z nich zablokuje magnetické pole Zeme, to je však okolo pólov najslabšie, preto tu polárna žiara vzniká najčastejšie. Vzniknúť však môže aj v nižších zemepisných šírkach. V novembri a februári tohto roka bola pozorovateľná aj z územia Slovenska.

„Polárna žiara“ na Slnku vzniká rovnako ako na Zemi – interakciou nabitých častíc s magnetickým poľom. Miesta, kde sa tieto častice môžu stretnúť, sa na Slnku vyskytujú v podobe slnečných škvŕn. Tie predstavujú oblasti Slnka deformované veľmi silným magnetickým poľom.

Slnečné magnetické pole je o niekoľko rádov silnejšie ako na Zemi, častice preto vyžarujú príliš veľké množstvo energie presahujúce frekvenciu viditeľného svetla. Slnečnú „polárnu žiaru“ tak možno pozorovať iba rádioteleskopmi.

Vedci už v minulosti zachytili rovnaké javy na iných hviezdach; v prípade Slnka sa im to však podarilo po prvý raz.

#Sun ‚Peculiar‘ aurora-like radio signal from sunspot discovered for the 1st time https://t.co/gTzvqUf49F pic.twitter.com/l3i7JKa9Ib

— Marcus Webster (@marcusbwebster) November 15, 2023

Výskumníci tvrdia, že ich objav otvoril nové spôsoby skúmania slnečnej aktivity. Začali preto skúmať údaje z archívu a snažia sa nájsť skryté dôkazy o predchádzajúcich výskytoch „polárnych žiar“ na Slnku.

Polárna žiara na Slovensku

Ako sme ťa informovali, v dôsledku slnečnej búrky bola iba nedávno na Slovensku viditeľná polárna žiara v jasných ružových a fialových tónoch. Niektorým fotografom sa podarilo zachytiť oranžové či dokonca zelené tóny žiary. Vidieť ju bolo až v Maďarsku.

Sociálnu sieť doslova zaplavili fotografie polárnej žiary, ktorá bola na naše pomery mimoriadne výrazná.

Masívna erupcia

Za pôvodom polárnej žiary treba hľadať geomagnetické búrky. Len nedávno došlo na Slnku k masívnej erupcii, ktorá bola klasifikovaná ako trieda X2.2. Táto erupcia svoj vrchol dosiahla približne 48 minút od svojho začiatku. Erupcia dokonca nad Amerikou zapríčinila dočasné výpadky rádiového signálu, píše Space.com. 

Ako sme ťa informovali, námorníci, letci a rádioamatéri si mohli všimnúť stratu signálu a iné nezvyčajné efekty šírenia na frekvenciách pod 30 MHz viac ako hodinu po erupcii.

Slnečné erupcie sú klasifikované v triedach A, B, C, M a X, kde písmeno A označuje najslabšiu a písmeno X tú najsilnejšiu triedu slnečných erupcií pri vlnovej dĺžke 100 – 800 pikometrov. Viac sme o tom písali v tomto článku.

„Péenky“ čaká obrovská zmena. Sociálna poisťovňa predstavuje nový systém

Erupcia, ktorá sa odohrala nedávno, spôsobila jav známy ako geomagnetická búrka. Ide o narušenie magnetického poľa planéty (Zeme) silným prúdom nabitých častíc unikajúcich vysokou rýchlosťou z hviezdy (Slnka). Tento prúd častíc sa uvoľňuje pri mohutných explóziách žeravej plazmy na povrchu Slnka pri slnečných erupciách.

Počas búrky sa silne narúša časť zemskej atmosféry (ionosféra), ktorá je zodpovedná za odrazy rádiových elektromagnetických vĺn v pásme krátkych vĺn.

Počas intenzívnych búrok môže dôjsť až k úplnému znemožneniu šírenia a odrazov elektromagnetických vĺn od ionosféry, môže narušiť komunikáciu so satelitmi na obežnej dráhe Zeme, prípadne spôsobiť nepresne lokalizovanie cieľov systému GPS.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko