Viac ako 3 333 000 ľudí zomrelo zbytočne. WHO a vlády na pandémiu nereagovali včas, vyhlásil nezávislý výbor

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dlhodobo čelí kritike, že na situáciu okolo koronavírusu reagovala príliš pomaly. Teraz nezávislý výbor pre pripravenosť a reakciu na pandémiu (IPPPR) vo svojej správe potvrdil, že rozsahu pandémie koronavírusu sa dalo zabrániť. Výbor obvinil vlády a WHO z toho, že nereagovali dostatočne rýchlo na včasné varovné signály. Úmrtiu 3,3 miliónov ľudí sa tak dalo zabrániť.

Situácii sa dalo zabrániť 

 „Situácii, v ktorej sa dnes nachádzame, sa dalo zabrániť,“ cituje Sky News spolupredsedníčku výboru Ellen Johnson Sirleaf pri uverejnení správy s názvom „COVID-19: Urobte z nej poslednú pandémiu“.

Výbor nešetril kritikou na adresu WHO, ktorá podľa neho mohla vyhlásiť situáciu za stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC) už 22. januára 2020, teda o osem dní skôr.

Zabrániť sa malo aj  a cestovaniu, aby sa zabránilo prepuknutiu pandémie koronavírusu. Správa tiež uvádza, že vlády stratili celý mesiac vo februári minulého roka, pretože krajiny neprijali rázne opatrenia na zastavenie šírenia vírusu.

zdroj: TASR/AP Photo/Thibault Camus

Výbor ďalej pripomenul, že slovo pandémia začala WHO používať až v marci 2020. Ak by WHO vyhlásila stav PHEIC skôr, a ak by krajiny konali už vo februári 2020, priebeh pandémie mohol byť miernejší.

Inštitúcie „nedokázali ochrániť ľudí“ a svetoví lídri, ktorí popierali vážnosť situácie, podkopávali dôveru verejnosti v zdravotníctvo, píše IPPPR vo svojej konečnej správe.

Krajiny ignorovali správy, správa kritizovala aj WHO

Výbor uviedol, že čínske úrady predložili údaje v potrebnom rozmedzí, aby sa pandémii dalo zabrániť. Zatiaľ čo v Číne sa prijímali obmedzenia, ostatné krajiny nič nerobili. V prvej fáze prakticky ignorovali správy o epidémii vo Wu-chane a február 2020, keď bolo možné ešte podniknúť potrebné opatrenia, bol preto podľa IPPPR „strateným mesiacom“.

Sirleaf uviedla, že pandémiu máme „ kvôli nespočetnému množstvu zlyhaní, medzier a oneskorení v pripravenosti a reakcii.“

„Zlé strategické rozhodnutia, neochota riešiť nerovnosti a nekoordinovaný systém vytvorili toxický koktejl, ktorý umožnil, aby sa pandémia zmenila na katastrofálnu krízu,“ pokračovala Sirleaf.

zdroj: TASR/AP/Thanassis Stavrakis

Spolupredsedníčka výboru a bývalá novozélandská premiérka Helen Clark povedala: „Keby boli cestovné obmedzenia uložené rýchlejšie, v širšom rozsahu, znamenalo by to vážnu brzdu pre rýchly prenos choroby.“

O vypracovanie tejto správy požiadali členské krajiny Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vlani v máji, pripomína AFP. 

Správa odporúča darovanie vakcíny chudobnejším 

Správa tiež žiada reformu WHO a rozšírenie právomocí do budúcnosti, aby sa predišlo ďalšej katastrofe.  

Výbor okrem hodnotenia reakcie krajín na pandémiu odporučil aj ďalší postup – aby najbohatšie krajiny darovali tým najchudobnejším miliardu dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Výbor vo svojej správe odporučil, aby krajiny z vysokou mierou zaočkovanosti darovali 92 najchudobnejším krajinám v programe Covax do 1. septembra najmenej miliardu proticovidových vakcín a viac ako dve miliardy do polovice roka 2022. Krajiny skupiny G20 by mali podľa IPPPR financovať celosvetový boj proti pandémii sumou 15 miliárd eur, pričom krajiny G7 by mali poskytnúť až 60 percent z tejto sumy.

zdroj: TASR/AP, Matthias Schrader

Svetová obchodná organizácia (WTO) by spolu s WHO mala zaručiť, aby sa výrobcovia vakcín do troch mesiacov dobrovoľne podelili o znalosti potrebné pre výrobu očkovacích látok, pokračuje výbor. V opačnom prípade by malo dôjsť k okamžitému pozastaveniu ochrany patentov farmaceutických firiem na vakcíny, uvádza sa v správe.

Je potrebné vytvoriť medzinárodnú agentúru pre ďalšie pandémie 

Výbor taktiež odporúča krajinám G20 vytvoriť medzinárodnú agentúru, ktorá by bola schopná ročne minúť päť až desať miliárd dolárov na pripravenosť proti budúcim zdravotným krízam. Zároveň by disponovala 50 až 100 miliardami dolárov, ktoré by bolo možné použiť v prípade vypuknutia ďalšej podobnej krízovej situácie.

„Niekoľkomiliardová investícia do pripravenosti nám v konečnom dôsledku v budúcnosti ušetrí miliardy, ako to jasne ukázala súčasná pandémia,“ vysvetlila Clark.