Viac ako návratu Fica sa bojím comebacku Matoviča. Toto sú dôvody, varuje politológ Štefančík

Robert Fico a Igor Matovič sa pozerajú
TASR/Jaroslav Novák, TASR/Jakub Kotian

Autor komentáru je politológ, pedagóg a publicista.

Vo verejnom diskurze badať obavy z návratu Roberta Fica, resp. z vlády na čele s Ficom s podporou Republiky či Slovenskej národnej strany.

Návrat Fica má byť vyústením hroznej nálady v slovenskej spoločnosti, jej frustrácie, hnevu či nenávisti. A ja tieto úvahy teraz obrátim iným smerom. Viac ako Fica sa totiž bojím návratu Igora Matoviča. A hneď vysvetlím, prečo.

Test Ficom

Najskôr si zrekapitulujme len niekoľko z najbizarnejších nápadov a rozhodnutí Matovičovej vlády či kabinetu Eduarda Hegera z obdobia, keď ešte robil podržtašku svojmu straníckemu predsedovi. A následne si urobme test Ficom.

Robert Fico ako predseda vlády ústavne zabetónuje jeden volebný obvod a zmenu ústavy zdôvodní strachom z návratu opozičných strán.

Robert Fico navrhne, aby každý občan dostal po 500 eur za účasť vo voľbách, a ako hlavný argument uvedie, že nechce vládu vytvorenú z opozičných strán. Robert Fico navrhne, aby sa poslancom znížili platy, ktoré im bude vyplácať strana.

Ak poslanec zo strany vystúpi, tá mu mzdu vyplácať prestane. Vláda Roberta Fica stratí dôveru v parlamente, ale v spolupráci so Slovenskou národnou stranou a Republikou sa jej podarí oddialiť predčasné voľby až o desať mesiacov.

Robert Fico zorganizuje povinné celoplošné testovanie a každému, kto ho odignoruje, hrozí dvojtýždňovou karanténou. Robert Fico namiesto vakcíny zo západných demokracií nechá doviesť tisícky vakcín Sputnik priamo z Ruska. Lietadlo s dodávkou víta priamo na letisku spoločne so svojím ministrom obrany.

Aby Robert Fico vyvolal ešte väčší odpor verejnosti k niektorým politikom, pravidelne zverejňuje výšku ich platu. A nezabudne ju porovnať s platom šičky či upratovačky. Zrejme stačilo. Nemusíme pokračovať, aby bolo jasné, akou premenou prešla spoločnosť od volieb 2020.

Namiesto protestov a stavania barikád mlčíme, prípadne si pohundrávame popod nos. Keby išlo o Fica, maľovali by sme čerta na stenu, rozprávali o konci demokracie na Slovensku a neskutočne dlho a bezcieľne debatovali o tom, ako demokraciu zachrániť.

Lenže ide práve o tie tzv. demokratické strany, ktoré sú vďaka deštrukčnej politike aktuálneho obdobia príčinou spoločenskej frustrácie, hnevu a nenávisti.

Kto nesie zodpovednosť za dnešný úpadok spoločnosti?

Smer toho má za ušami skutočne veľa. Toľko podozrivých, obžalovaných či odsúdených nominantov jednej politickej strany sme tu nemali od vzniku republiky. Lenže za rozvrat dnešnej spoločnosti, za tú veľkú dávku frustrácie či hnevu nie je zodpovedný Fico, ale strany Matovičovej a Hegerovej vládnej koalície.

Áno, Fico a jeho verní spolustraníci na hneve, nenávisti či nedôvere k štátnym inštitúciám zakladajú predvolebné posolstvá, ale zodpovednosť za dnešnú blbú náladu nesú práve tzv. demokratické strany. Hoci ruku na srdce, čo je na strane demokratické, ak má 250 členov a každý potenciálny súper na predsedu už v strane okrem otca zakladateľa nie je?

Takže, aby sme zamedzili ďalšiemu úpadku spoločnosti, mali by sme voliť demokratické strany. Tento argument sa však javí ako nezmysel, veď krajina je v úpadku od nástupu vlády v roku 2020. Takže máme voliť tie isté demokratické strany, aby sme sa prepadli ešte hlbšie?

Smer je nešťastím tejto krajiny. Slovensko by vyzeralo zrejme inak, ak by dlhoprstí nominanti tejto strany nemali prístup k verejným financiám. Ale nepamätám si, že by Fico so svojou družinou ohrozovali základné princípy ústavného štátu tak ako Igor Matovič so svojimi nápadmi.

Aj Fico už bol najväčší Európan

Fico je dnes negatívne nastavený smerom k Európskej únii, a to vyvoláva miernu paniku. Ale Fico nikde nehovorí, že z nej máme vystúpiť.

Kritizovať Európsku úniu je dnes snáď dovolené, hoci s jeho argumentmi nemusíme súhlasiť. Fico bol dávno v minulosti nastavený negatívne k únii (spomeňme si na jeho holé zadky), ale keď Slovensko predsedalo v Rade EÚ, väčšieho Európana než Roberta Fica by sme pod slnkom hľadali len ťažko.

Ficove reči smerom do vnútra krajiny boli vždy postavené na prízemnom populizme, ale jeho minister zahraničných vecí bol vždy príkladom dobrého a správneho diplomata. Ktorého úlohou bolo určite okrem iného žehliť populistické prejavy predsedu Smeru k svojim voličom. O stav slovenskej demokracie by som sa teda neobával u Roberta Fica, ale skôr u Igora Matoviča.

Okrem vyššie zmienených príkladov zo života „obyčajného človeka“ si spomeňme na všetky tie konzervatívno-radikálne nápady nielen jeho, ale aj iných vládnych poslancov. Ak sa ale skutočne niečoho obávam u Roberta Fica, tak je to stav verejných financií.

Je úplne jasné, že oligarchovia si pofúkajú svoje boľačky z aktuálneho volebného obdobia, keď si na chuť veľmi neprišli, a drancovačka sa môže začať znovu. A práve tu je pes zakopaný.

Čo tak dať pravicu so Smerom dokopy?

Demokratické strany by preto mali vopred rozmýšľať, ako drancovačke zabrániť. A teraz poviem niečo, čo sa môže na prvý pohľad zdať ako úplný nezmysel. Čo keby každá stredová či pravicová strana oznámila, že má enormný záujem ísť do vlády práve so Smerom. Nie preto, aby tunelovala verejné financie spolu s ním, naopak, aby mu v drancovačke bránila.

Inak povedané, aby ho mali pod kontrolou. Že by ich to zlikvidovalo? Hrozba by tu bola. Vládna spolupráca so Smerom znamenala pre každú koaličnú stranu vykopnutie z parlamentu. Či HZDS, SNS, Most-Híd alebo Sieť. Ale za pokus by to stálo.

Pozerať sa Ficovi a jeho družine na prsty z bezprostrednej blízkosti by bola najlepšia prevencia zločinu. Len by si, samozrejme, museli zachovať charakter a nehľadať pri nejakom probléme kdesi známu tretiu vetu po vzore Bélu Bugára.

Pri každom možnom náznaku dlhoprstej politiky by pravicové strany mohli povedať: „Stačilo. Ak to takto pôjde ďalej, odchádzame. Aj za cenu, že padne vláda.“ SaS má predsa s predčasným ukončením vlastných vlád najlepšie skúsenosti.

Ako zmierniť polarizáciu spoločnosti

Slovenská spoločnosť je príliš polarizovaná a pokus o určitý druh konsenzuálneho vládnutia dvoch znepriatelených táborov by nemusel byť až taký uletený. Za príkladmi netreba chodiť ďaleko. Vedel by si niekto v polovici deväťdesiatych rokov predstaviť, že Maďari raz budú so slovenskými nacionalistami sedieť v jednej vláde a že si budú celkom rozumieť?

Ak totiž vládu zostaví Fico s družinou okolo Uhríka, Danka či Kollára, vieme, čo Slovensko môže čakať z pohľadu verejných financií. Ak budú tvoriť budúci kabinet pravicové strany, ktoré sú zodpovedné za stav súčasnej slovenskej spoločnosti, polarizácia, posilňovanie extrému a nedôvera v štátne inštitúcie, či princípy právneho štátu budú existovať a prehlbovať sa aj naďalej.

Teraz je len otázne, čo je dôležitejšie. Stranícke preferencie či verejný záujem?

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre

Najnovšie videá

Trendové videá