Viac peňazí a skorší odchod do dôchodku. Slováci dostali ako prví novú vymoženosť EÚ
- Slováci chcú ísť do penzie skôr
- Môže im k tomu dopomôcť európsky dôchodok
- Slováci chcú ísť do penzie skôr
- Môže im k tomu dopomôcť európsky dôchodok
Dôchodky sú na Slovensku téma už doslova celé dekády a zatiaľ žiadnej vláde sa ju nepodarilo uspokojivo vyriešiť. EÚ však na jar schválila zákon o tzv. Európskom dôchodku. Je to vlastne sporiaci produkt dostupný v celej Európskej únii. Slováci majú ako prvý štát EÚ možnosť vyskúšať si ho, aj keď zatiaľ v limitovanej miere. Umožní ti ísť do dôchodku skôr a zabezpečí ti aj vyššiu penziu.
Tí Slováci, ktorí ho už vyskúšali, hodnotia výhody európskeho dôchodkového produktu (PEPP), čo je dôchodok, ktorý je dostupný v celej Európskej únii, píše TASR.
Na Slovensku je už možné využívať európsky dôchodok a prispieva k nemu zatiaľ sedem zamestnávateľov. Spoločnosť Finax, jediný poskytovateľ tohto typu dôchodku v EÚ, tvrdí, že vyššia podpora zo strany štátu a zmeny v zákone by mohli spraviť PEPP ešte atraktívnejším.
Finax navrhuje, že možnosť daňových úľav na príspevky od zamestnávateľov alebo ochrana príspevkov pred vymáhaním by mohla zvýšiť záujem o využívanie PEPP. Mnohí ľudia si uvedomujú nevýhody súčasného systému tretieho piliera dôchodkového sporenia, pretože dlhodobý výnos v treťom pilieri je často nízky. To je spôsobené nevhodným rozložením investícií spotrebiteľov do konzervatívnych fondov, ktoré často sprevádzajú vysoké poplatky.
„Veríme, že presun zabezpečenia dôchodkov z pliec štátu viac na sporiteľov je aj v záujme novej vlády, sledujúc demografický vývoj a napätú rozpočtovú situáciu. Motivácia a rôzne zvýhodnenia sporiteľov európskeho dôchodku sa ukazujú ako rýchle a dostupné riešenie, ktoré stačí vhodným spôsobom zaviesť do praxe,“ uviedol zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Finax Juraj Hrbatý.
Aký je v tom rozdiel?
Rozdielom medzi európskym dôchodkom a tretím pilierom je aj samotné zhodnotenie PEPP. V čase výplatnej fázy sa totiž úspory ďalej zhodnocujú. Spoluzakladateľ Finaxu Radoslav Kasík priblížil, že na Slovensku poberajú ľudia dôchodok v priemere 19 rokov. Je to pritom dlhá doba na to, aby investícia zostávala v konzervatívnom móde, teda v dlhopisoch, ako to je dnes v treťom pilieri. Sporitelia tak môžu prísť o veľkú časť dôchodku.
Európsky dôchodok majú občania na Slovensku možnosť získať od septembra minulého roka. Slovensko bolo prvou krajinou EÚ, kde sa európsky dôchodok zaviedol. Sporitelia v Poľsku si môžu zriadiť európsky dôchodok od stredy (25. 10). Okrem Slovenska je dostupný v Chorvátsku a Česku. Finax ho plánuje ponúkať tiež v Rumunsku a spoluprácu chce nadviazať aj v ďalších západných krajinách.
Slováci chcú odísť do dôchodku už v 59 rokoch
SITA píše, že hoci sa priemerná dĺžka života zvýšila od roku 1980 o sedem rokov na súčasných 77 rokov, Slováci chcú ísť do dôchodku už ako 59-roční. Aj to je jeden z výsledkov prieskumu medzinárodnej finančnej skupiny NN o dlhovekosti, ktorý sa uskutočnil v jedenástich krajinách sveta vrátane Slovenska.
Vďaka vede, technológiám a modernej medicíne žije každá generácia o niekoľko rokov dlhšie. V roku 2040 presiahne priemerný vek dožitia hranicu 80 rokov. Viac ako polovica opýtaných Slovákov v prieskume uviedla, že sa na dlhší život teší.
Od dôchodku očakávame najmä pokojnejší život, menej stresu, viac času na našich najbližších a nové zážitky. Aby sme to všetko stihli, radi by sme sa ideálne dožili deväťdesiatky. Reálny predpoklad počtu dožitých rokov však podľa prieskumu Slováci stanovili na 78. Tak či onak, obe čísla znamenajú dlhé roky strávené na dôchodku.
Dlhší život si vyžaduje lepšiu prípravu
Na to, aby sme si dlhší život dokázali užiť, potrebujeme aj patričnú prípravu. Dvojica anglických profesorov ekonómie Andrew J. Scott a Lynda Gratton definovala štyri základné oblasti prípravy na dlhý, zdravý a šťastný život. Sú nimi finančná, intelektuálna, sociálna a psychická príprava. Slováci v súvislosti s plánmi na dlhý život považujú za najkľúčovejšie zdravie (60 percent) a finančné zabezpečenie (44 percent).
Najviac u nás vzrástli obavy z finančnej situácie
Finančne si podľa výsledkov medzinárodného prieskumu najviac veria Holanďania. Slováci, naopak, skončili na chvoste rebríčka. Naša spokojnosť s vlastnou finančnou situáciou je podpriemerná a až 60 percent hovorí, že sa ich situácia za uplynulé obdobie zhoršila.
Takmer štvrtina Slovákov má dnes problém vyjsť s peniazmi do konca mesiaca a 15 percent si dokonca potrebuje požičiavať od rodiny či priateľov. Viac ako polovica opýtaných (53 percent) očakáva, že peniaze ich donútia pracovať aj po dovŕšení dôchodkového veku.
Naša aktuálna finančná situácia ovplyvňuje aj naše dôchodkové očakávania. Dve tretiny Slovákov v aktívnom veku tvrdia, že majú jasnú predstavu o tom, koľko potrebujú šetriť na dôchodok.
Tretina respondentov sa výrazne obáva, že štát im nebude schopný garantovať dôchodky v čase, keď sa ich to bude týkať. Riešenie vidíme v dlhšej práci. Každý druhý opýtaný si totiž myslí, že má takú prácu, v ktorej môže pokračovať až do sedemdesiatky, ak to bude potrebné.
Na úspory sa veľmi spoliehať nemôžeme. Rezervu aspoň na tri mesiace života má podľa prieskumu aktuálne menej ako polovica z nás. Finančná rezerva pritom nie je len dôležitou súčasťou prípravy na dlhší a spokojnejší život, ale pomáha aj mentálnemu zdraviu. Tí, ktorí majú úspory na minimálne šesť mesiacov, hodnotia svoje duševné zdravie lepšie.