VIDEO: Zničenie Kachovskej priehrady je ekocída. Krym sa mení na „sušienku“
- Zničenie Novej Kachovky časti Ukrajiny zaplavilo a časti vyschli
- V Severokrymskom kanáli dochádza voda
- Hrozí nedostatok pitnej vody pre obyvateľstvo
- Zničenie Novej Kachovky časti Ukrajiny zaplavilo a časti vyschli
- V Severokrymskom kanáli dochádza voda
- Hrozí nedostatok pitnej vody pre obyvateľstvo
Na jednej strane nebezpečné záplavy, tisíce zatopených domov a obrovské škody, na druhej vysychanie kanálu, nedostatok vody a ohrozenie života na Kryme. To sú následky zničenia Kachovskej priehrady na rieke Dneper.
Podľa niektorých ide o najväčší teroristický čin od začiatku vojny, pričom čoraz viac dôkazov poukazuje na ruskú vinu. Vyhodenie priehrady do vzduchu však ovplyvní aj územie, ktoré Rusko už zo deväť rokov vníma ako svoje vlastné, a teda okupovaný anektovaný Krymský polostrov.
Nova Kachovka zohrávala úlohu pri zásobovaní Krymu pitnou vodou, vyplýva z poznatkov britských tajných služieb. Ako informuje agentúra TASR, britské ministerstvo obrany uvádza, že zničenie priehrady takmer určite spôsobilo vážne poškodenie najdôležitejšieho zdroja sladkej vody na Kryme.
Ide o takzvaný Severokrymský kanál, do ktorého tiekla voda z Kachovskej vodnej nádrže.
Keď voda z Novej Kachovky prúdiť prestane, zníži sa dostupnosť sladkej vody na juhu Chersonskej oblasti a na severe Krymského polostrova.
This is what the North Crimean canal looks like now.
Crimea faces problems with drinking water, especially for agriculture and irrigation. pic.twitter.com/WjD2JCQpBT
— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) June 10, 2023
Na sociálnych sieťach sa začali objavovať záznamy zachytávajúce časti kanálu, ktoré už takmer úplne vyschli. V ďalších lokalitách si miestni všímajú výrazné znižovanie vodnej hladiny.
Iné videá zachytávajú podobnú situáciu aj na vytekajúcej Kachovskej vodnej nádrži. Ako sme ťa informovali, podľa štátnej spoločnosti Ukrhydronergo hladina vody v Kachovskej priehrade klesla od utorkového zničenia do piatku (9. 6.) o približne päť metrov.
V sobotu sa už na sociálnych sieťach objavili zábery úplne vyschnutých častí vodného diela.
The Kakhov reservoir is dry in places, as well as the North Crimean Canal pic.twitter.com/0VWQiM9ITJ
— Sander (@SanderRegter) June 10, 2023
Možnosti riešení
Britský rezort sa domnieva, že Rusko bude potreby obyvateľstva na Kryme zrejme riešiť pomocou nádrží, prídelov vody a dodávaním ruskej balenej vody.
Agentúra DPA však pripomína, že obce na oboch stranách rieky Dneper súčasne čelia aj zvýšenej hrozbe chorôb.
Voda zaplavila desiatky dedín i časti oblastnej metropoly Cherson, čo vyvolalo obavy z možného vypuknutia humanitárnej katastrofy.
Štátna správa Chersonskej oblasti podľa portálu Ukrainska pravda oznámila, že plocha zaplavená vodou z Novej Kachovky sa zmenšuje. V súčasnosti dosahuje približne polovicu počiatočnej rozlohy, konkrétne sa zmenšila zo 139 na 77,78 štvorcových kilometrov.
Úrady zdôrazňujú, že cesty medzi obcami sa postupne odvodňujú, no ešte nie sú prístupné všetky.
Ekocída
Podľa agentúry SITA sa Čierne more pri juhoukrajinskej Odeskej oblasti mení na „smetisko a zvierací cintorín“. Kyiv Independent s odvolaním sa na ukrajinskú pohraničnú stráž tvrdí, že na rieke Dnipro plávajú rôzne pozostatky domov, nábytok, ako aj míny a munícia.
Štátna pohraničná stráž hlási, že v oblasti nastal aj masívny úhyn rýb. „Následky tejto ekocídy sú strašné,“ uviedla pohraničná stráž a vyzvala obyvateľov, aby boli opatrní a pri náleze nebezpečných predmetov kontaktovali úrady.
„Nejde len o to, že nemáme vodu, plyn ani elektrinu. To sme nemali ani počas ruskej okupácie. Teraz však nefunguje kanalizácia a to je nový problém,“ hovorí Ukrajinka Olena Lysiuková v reportáži denníka The Guardian.
Podľa ďalších miestnych boli zatopené aj cintoríny, v dôsledku čoho údajne v prúde vody videli plávať truhly.
„Keď voda klesne, bude tu veľa mŕtvych rýb. V Chersone je otrávená voda v studniach a vyplavilo záchody,“ hovorí jeden z evakuovaných Ukrajincov Vasil Čornij.
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroje: TASR, Ukrainska pravda, SITA, The Guardian, Twitter/Anton Gershchenko