Videohry nie sú strata času: Päť hodín hrania týždenne môže výrazne pomôcť v boji so zákernými chorobami

Ako sme ti spomínali už v staršom článku, pokles kognitívnych funkcií, ktorý je sprevádzaný mozgovo-cievnymi ochoreniami, zvyšuje riziko vzniku demencie a Alzheimerovej choroby u ľudí, prevažne staršej generácie, u ktorej sa vyvíja kognitívny pokles.

Existujú však praktiky, ktoré majú efektné účinky na kognitívne funkcie. Medzi ne sa zaraďuje cvičenie, ako napríklad joga. Jeden starší výskum ukazuje, že cvičením jogy sa spevňuje naša myseľ, čo pomáha pri regulácii stresu. Docent medicíny, na Harvardskej lekárskej fakulte, Sat Bir Singh Khalsa, uvádza: „Cvičením jogy ide o optimalizáciu vášho fungovania a výkonu ako ľudskej bytosti vo všetkých úrovniach.“ 

Hráš rád videohry? Ak áno, toto by si mal určite vedieť. Nový výskum však poukazuje na to, že práve hranie videohier má skvelé účinky na kognitívne schopnosti.

Lepšie kognitívne schopnosti vďaka videohrám 

Už niekoľko desaťročí rôzne štúdie skúmali, aké faktory životného štýlu by mohli zlepšiť kognitívne a duševné zdravie. Videohry a cvičenie sa v týchto výskumoch objavujú pomerne často.  

Videohry sa spájajú so schopnosťou lepšie ukladať a následne vybavovať si informácie, ale aj riešiť problémy a komunikovať. Cvičenie sa naopak spája s duševným zdravím a vnútornou pohodou. Znižujú sa pocity depresie a úzkosti, informuje o tom portál iflscience.com.

Avšak tieto výskumy nie sú stále dostačujúce. Na vyriešenie tohto problému vedci spolupracovali spoločne so štúdiou Brain and Body. Výskumu sa zúčastnilo viac ako 2 000 respondentov z celého sveta. Ich úlohou bolo vyplniť demografické, klinické a psychologické testy, ktoré merali množstvo fyzickej aktivity. 

Následne im bolo zadané, aby si zahrali online dostupné mozgové hry Creyos. Hry sú navrhnuté tak, aby merali rôzne aspekty kognície, ako sú pamäť, pozornosť, uvažovanie a verbálne schopnosti. 

Výsledkom výskumu bolo, že hranie hier malo pozitívny vplyv na kogníciu jednotlivca, ale nie na duševné zdravie. Pozitívny výsledok vyšiel približne 1 000 respondentom, ktorí splnili všetky potrebné úlohy.

Adrian Owen, profesor kognitívnej neurovedy vo svojom vyhlásení vysvetľuje, že hranie videohier bolo spojené so zlepšenými kognitívnymi schopnosťami, ale nie s lepším alebo horším duševným zdravím, zatiaľ čo väčšia fyzická aktivita bola spojená so zlepšeným duševným zdravím.

Štúdia taktiež zistila, že účastníci, ktorí hrali jeden typ hry aspoň päť alebo viac hodín týždenne, mali v priemere kognitívne výkony ako ľudia, ktorí od nich boli v priemere mladší o 13 rokov.

Výhody hrania hier vo všeobecnosti

Hranie hier má pozitívny vplyv aj na ďalšie aspekty v živote. Napríklad uvoľňuje a znižuje úroveň stresu, zvyšuje sebavedomie či náladu. Tým, že motívov hier je mnoho, hranie videohier môže pomôcť rozšíriť obzory v rôznych témach, od vedy až po históriu, informuje o tom portál effectiviology.com.

Hranie hier, ktoré si vyžaduje spoluprácu, môže zvýšiť profesionálne správanie, ale aj zlepšiť vzťahy v rodine či priateľstve.