VIDEOREPORTÁŽ z miest plaču: Stál som na mieste masakru a hľadel na boje v Gaze

20. decembra 2023 o 18:10

Redaktor Startitup Natanael Leo Poloha navštívil kibuc Kfar Aza
Z miesta masakru hľadel na boje v Gaze

Natanel Leo poloha ako reportér v Izraeli, zničený kibuc Startitup/Natanael Leo Poloha

Redaktor Startitup Natanael Leo Poloha navštívil kibuc Kfar Aza
Z miesta masakru hľadel na boje v Gaze

Prechádzam sa po krajine v traume. Oblasti, ktorá si prešla nesmiernymi zverstvami. Pre väčšinu z nás azda až nepredstaviteľnými. A cez plot hľadím do Gazy, len zopár kilometrov pred sebou vidím čierny dym stúpajúci z budov trasúcich sa v základoch.

V tom niečo poriadne tresne. Strhnem sa. „Nebojte sa, to je naše delostrelectvo,“ hovorí hovorca Izraelských obranných síl major David Baruch.

Je to miesto strachu, miesto smrti a hororu. Prechádzame sa po zdemolovanom kibuci – malinkej komunite, dedinke. Prevádza nás ňou miestny farmár David s automatickou puškou cez plece. Dom mu zasiahla raketa RPG a tesne minula jeho syna.

Exkluzívny rozhovor priamo z Izraela: Po neopísateľnom útoku ich syna odvliekli, mesiace žijú v strachu

Nežili tu iba Židia. Kfar Aza je, podobne ako aj ďalšie kibuce v oblasti, súčasťou poľnohospodárskeho centra Izraela. Na poliach do siedmeho októbra pracovali aj Gazania, harmónia medzi Židmi a Palestínčanmi tu nebola len akousi fantáziou. Veď Palestínčan sa v Izraeli nerovná členovi ani podporovateľovi Hamasu.

Ak by sme si chceli túto politickú reč preložiť do slovenčiny, Hamas môžeme nazvať radikálnou stranou. V roku 2005 vyhrala voľby a odvtedy si svoju pozíciu upevňovala silou a fyzickou likvidáciou oponentov. Je ťažké presne povedať, koľko ľudí v pásme Gazy skutočne toto hnutie pred útokmi podporovalo a koľko z nich vlastne žilo v strachu z totalitného režimu.

Radikálny islam nie je zrkadlom bežného náboženstva moslimov. Aj v Izraeli, či už medzi Palestínčanmi v Západnom brehu Jordánu alebo medzi izraelskými moslimami, cítiť poväčšine odpor voči teroristickým praktikám gazanskej vlády.

„Ich cieľom bolo vraždiť,“ hovoria domáci. A to aj robili. Vraždili Židov, moslimov, kresťanov… Izraelčanov. A v ich očiach im má patriť aj Európa. Ak by dosiahli svoje na Blízkom východe, nezastavili by sa. Spomeňme si na ISIS a útoky po Európe či v USA. Hamas je rovnaký.

Izrael bojuje proti Hamasu, nie Palestíne, no je vo veľmi komplikovanej situácii. Toto hnutie svoje objekty, zbrane, sklady či základne rozmiestňuje v civilistami obývaných oblastiach.

Pod konaním izraelskej armády v meste, na ktoré sa cez plot pozerám a z ktorého počujem explózie, skutočne umierajú nevinní.

Hamas treba zlikvidovať. S tým súhlasí azda celý západný svet. No to, akým spôsobom sa to izraelská armáda v súčasnosti snaží dosiahnuť, je veľkým otáznikom aj v očiach viacerých Izraelčanov – Židov, moslimov, kresťanov, ateistov…

Vidím Gazu a hľadím do nej z vypáleného kibucu

Z dediny, v ktorej teroristi zohavili a vyvraždili cez 50 nevinných ľudí. Sami si to natáčali, sami na rôznych platformách uverejňovali videá znásilňovania, stínania, upaľovania. Videá, z ktorých mi aj po mesiaci zviera žalúdok.

Jedno je isté. Siedmeho a ôsmeho októbra umrelo rukami Hamasu 1 139 ľudí. Šlo o Izraelčanov, ale aj o osoby rôznych iných národností.

Odvtedy umierajú ľudia aj v Gaze a podľa súčasného izraelského velenia to vyzerá tak, že vojna zatiaľ nekončí. Z pohľadu „nezaujatej osoby“ je to veľký otáznik, o ktorom sa tu v Izraeli dá len ťažko rozprávať, no predsa ho viacerí pociťujú. Rovnako otázne sú však aj čísla obetí prezentované svetu. Ide o počet udávaný Hamasom, čo musíme opakovane zdôrazňovať. Sú to teda neoverené, alebo až neoveriteľné údaje vychádzajúce z antisemtickej a antiizraelskej propagandy teroristického hnutia.

To však neznamená, že to, čo sa deje v Gaze, je v poriadku. A ani to neznamená, že v Gaze umrelo „málo“ ľudí, ak sa vôbec pri úmrtiach v akejkoľvek súvislosti dá hovoriť o menšom či väčšom množstve. Práve naopak, počet obetí je a bude žalostný.

V nižšie uverejnenej videoreportáži uvidíš zábery zo zdevastovaného kibucu Kfar Aza. Postavíš sa do vypáleného domu, v ktorom v plameňoch umreli nevinní. V pozadí začuješ strely izraelského delostrelectva, guľomety, helikoptéry a nahliadneš do vojnou ničenej Gazy. Stál som pred plotom, za ktorým stúpal čierny dym a za chrbtom som mal budovy, z ktorých pach dymu cítiť aj po dvoch mesiacoch.

Z oboch strán to boli miesta plaču.