Vietnamská štvrť Bratislavy, ktorú každý miluje: História Miletičky siaha až do 19. storočia

Keď sa v Bratislave povie stretnime sa pri tržnici, všetci si predstavia budovu na Trnavskom mýte, alebo starú tržnicu na Námestí SNP. Trhovisku na Miletičovej sa hovorí jednoducho: Miletička. Má svoje meno aj dušu. Miletička je známa aj za našimi hranicami. Je to miesto, kde nájdeš od cenovo výhodných záclon do obývačky, vreckové nože, čerstvú zeleninu ale aj dokonalé Bum Bo Nam Bo, ktoré inde na Slovensku nie je. 

Čím je však trhovisko Miletičová iné ako ostatné trhoviská? „Rozhodne svojou úžasnou atmosférou, farbami, vôňami chutných jedál, rozmanitosťou tovaru a hlavne úžasnými ľuďmi, ktorí tam predávajú, ale aj tými za opačným koncom trhového stolíka. Proste naša Miletička.

Z lásky k tomuto trhovisku a z našej úprimnej snahy obnoviť trhové tradície, sme podnikli a budeme podnikať kroky k tomu, aby sa zo starenky opierajúcej sa o barličku opäť stala šarmantná dáma, ktorá zaujme každého jej návštevníka,“ píšu na stránke prevádzkovatelia trhoviska.

zdroj: Petra Stanová

Trhovisko je dnes každý deň udržiavané, priebežne pribúdajú nové stánky a tie staré sa opravujú. Prevádzkovatelia opravili studničky a výtlky, obnovili nadpis nad hlavným vchodom.

Ako sami uvádzajú, ich cieľom je vytvoriť atraktívny priestor pre predávajúcich, pestovateľov a výrobcov domácich produktov, remeselníkov a návštevníkov.

zdroj: Petra Stanová

Priestory na spracovanie mäsa sa na Miletičovej ulici nachádzali už v roku 1884

Legendárne trhovisko má svoju históriu, ktorá podľa údajov Ľudovíta Hallona z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied začína v roku 1884. Historik pre Bratislavu Dnes 24 opísal, že z písomných záznamov o histórii bitúnku vo Viedni vyplýva, že priestory na spracovanie mäsa sa na Miletičovej ulici nachádzali už na konci 19. storočia. Nový bitúnok tu však postavili až o štyridsať rokov neskôr. „V tých časoch išlo o zásadnú prestavbu a modernizáciu,“ hovorí Hallon.

zdroj: Petra Stanová

Realizácia prebiehala až v roku 1924. Čo bolo medzi tým však ostáva záhadou. Nie je isté či sa pôvodné drevené stavby zachovali a boli zrekonštruované alebo sa postavili úplné nové.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa trhovisko premiestnilo do areálu bitúnku a tam začal príbeh modernej Miletičky. Nad vchodom do trhoviska víta nový nadpis, opravili sa cesty na parkovisku a zaviedol sa aj nový parkovací systém.

zdroj: Petra Stanová

Novinkou bolo postavenie pódia so stánkami a tým vytvorenie kultúrno – oddychovej zóny.

„Dalo to život miestu, kde ožila kultúra. Môžu sa tu organizovať foodfestivaly, workshopy a iné zaujímavé podujatia. Miletička má naozaj obrovský potenciál a predpoklady na to, aby sa z nej stalo miesto, kde budú chcieť nakupovať nielen domáci, ale aj zahraniční turisti.

Chceme zachovať jej jedinečný charakter a zároveň ju priniesť do 21. storočia,“ pre Bratislava Dnes 24 sa vyjadrila Nikoleta Jonášová z Ružinovského podniku verejno-prospešných služieb, ktorý spravuje trhovisko.

zdroj: Petra Stanová

Miletička ako vychýrený bitúnok

Bratislavský bitúnok v minulosti pozostával z niekoľkých hál. Každá z nich mala svoju funkciu. Jedna z nich slúžila na usmrcovanie zvierat a spracovanie mäsa a ďalšia ako chladiarenská miestnosť. Bol tu vyhradený priestor aj pre choré zvieratá a kafilériu.

Architektúra budovy odzrkadľuje dobovú tvorbu v oblasti plánovania priemyselných stavieb. Aj napriek niektorým historizujúcim prvkom budova pôsobí veľmi moderne a to najmä v interiéroch. Dominantou bitúnku je veža a komín, ktorý je dnes symbolom reštaurácie pod ním.

zdroj: Petra Stanová

Kto bol Miletič?

Možno si sa už stretol s pomenovaním „oblieka sa ako z Miletičky“. Nejde však o lichôtku, keďže momentálne je trhovisko známe mimo gastra a potravín najmä pre lacné oblečenie, ktoré nájdeš aj na ostatných trhoch po Slovensku. 

Prečo sa ale vlastne Miletičova volá tak ako sa volá a po kom je pomenovaná najznámejšia ulica s trhoviskom? 

zdroj: Petra Stanová

Nesnie názov podľa Svetozara Miletiča, srbského právnika, novinára a žiaka Ľudovíta Štúra. 

„Miletič má v Bratislave ulicu, lebo zastupoval Slovákov na Uhorskom sneme, keď Slováci nemali v sneme vlastných zástupcov,“ zdôvodňuje historik pre Bratislava Dnes 24.

V roku 1868 sa zastal Slovákov, aby mohli hovoriť svojou rodnou rečou. Keď zatvorili Maticu slovenskú v roku 1875, v sneme to ostro odsúdil. Matičiari mu dokonca odhalili pamätnú tabuľu na budove bývalej Slovenskej Ligy.

Ďalšiu pamätnú tabuľu má v Bratislave na Miletičovej ulici, pomník má aj v srbskej Kovačici, kde žije veľká slovenská komunita.

zdroj: Petra Stanová