Víkendový Manažér: Slováci vytvorili prvú futbalovú spoločenskú hru. Podporili ju aj Kucka, Hancko a Haraslín
- Víkendový Manažér na Slovensku nemá obdobu
- S novou futbalovou hrou sa chystajú ísť aj do sveta
- Autor Martin Petro prezradil viac o jej vývoji
- Víkendový Manažér na Slovensku nemá obdobu
- S novou futbalovou hrou sa chystajú ísť aj do sveta
- Autor Martin Petro prezradil viac o jej vývoji
Podporila ju pätica futbalových reprezentantov a stovky ľudí na jej vznik vyzbierali 19-tisíc eur. Prvá stolová hra zo sveta futbalu s názvom Víkendový Manažér však nie je určená len pre fanúšikov najkrajšieho športu. Autori ju opisujú ako „ľudovú hru pre všetkých“, ktorá je ľahká na pochopenie a plná zábavných interakcií.
Športový komentátor Martin Petro si s kamarátom a spoločníkom Viktorom Asimovom pred pár rokmi povedal, že futbal nepatrí len na trávniky, ale aj na stoly. Vďaka ich novej hre sa jej hráči stávajú trénermi, ktorých cieľom je angažovať najväčšie regionálne hviezdy a získať večnú slávu vo svete futbalu. Ich výsledok v našich končinách nemá obdobu a autori od hráčov zbierajú len 5-hviezdičkové recenzie.
O jej vývoji, poslaní, ohlasoch sme sa rozprávali s jedným z autorov Martinom Petrom. Dozvieš sa, čo sa za ňou skrýva, aj to, či je určená len pre futbalových nadšencov.
Na svedomí majú aj najčítanejší slovenský komiks
Vytvoril si prvú stolovú futbalovú hru na Slovensku. V čom spočíva a prečo si ju mám zahrať namiesto Človeče alebo Scrabble?
Pretože v týchto hrách nemôžeš do kabíny usadiť Valdemara Švajdochlíka. Keď takáto legenda Víkendového Manažéra príde do dražby, väčšinou sa pri stole zastaví čas. A keď sa ti ho podarí za posledné peniaze získať, rozbúcha sa ti srdce.
Keď ti sadne aj do prestupových cieľov, navyše ako ideálny kapitán, ktorému v ďalšom kole obuješ kožené kopačky s vyšitým menom a popritom ešte zrenovuješ šatňu a usporiadaš turnaj s gulášom, si na vrchole sveta.
No hneď ťa zamerajú protihráči a je veľká šanca, že najbližšiu črevnú chrípku, podvrtnutý členok či seknutý chrbát hodia do tvojho tímu. Keď ti okrem toho skysnú ionťáky, vytečie žumpa na ihrisko a súperi ti preplatia vysnívaného útočníka, ktorý mal byť posledný dielik do tvojej dokonalej skladačky, si späť na zemi a rozmýšľaš, ako sa to mohlo tak rýchlo zvrtnúť.
Aj v Človečku si hráči môžu kaziť plány, prípadne sa sústrediť iba na seba. V Scrabble zase musíte v kontexte hry šikovne kombinovať vlastné zdroje. Tieto veci máme tiež, no snažili sme sa ich povýšiť na inú úroveň a zasadiť ich do prostredia.
Čo je cieľom tejto hry?
Zábava Víkenďáka spočíva v tom, že každá hra rozpráva iný príbeh. A že po každej partičke majú ľudia chuť ešte 15 minút rozoberať, čo sa v nej stalo… popritom, ako pripravujú ďalšiu hru.
Víkendový Manažér vyšiel na začiatku decembra 2024. Aké má hra zatiaľ ohlasy?
Nechám prehovoriť priamo recenzie a namiešam zopár postrehov od hráčov, pre ktorých sa Víkenďák stal okamžitou srdcovkou:
„Hra má nekonečno možností a taktík, ktoré počas partie prispôsobujete a vopred nikdy neviete, ako sa to vyvinie. Dajú sa plniť rôzne questy, vydražiť najlepšie kombo hráčov s rôznymi vlastnosťami alebo sa dajú prekaziť druhému manažérovi jeho plány, ciele.“
„Kúzlo hry je v tom, že každý úvodný setup je iný, plány vám môžu rozbiť protihráči a nikdy sa nedá dosiahnuť všetko, aj keď o tom pred každou partičkou vždy snívate. Do poslednej aukcie väčšinou netušíte, ako to celé dopadne.“
„Vďaka skvelým herným mechanikám je každá partia iná a krásne interaktívna. Srandovná atmosféra amatérskeho futbalu a zábavné popisy charakterov na kartách hráčov sú príjemným bonusom. Hra ponúka úžasnú variabilitu a pritom sa dá veľmi ľahko naučiť. Stačí jedna partička a človek sa do toho okamžite dostane.“
Stojí za hrou nejaký tím ľudí alebo si to len ty? Kto všetko sú autori?
Sme autorský tandem. S mojím dlhoročným kamarátom a spoločníkom Viktorom Asimovom sme pred časom založili kreatívne štúdio Hafnos. Pod touto značkou sa od roku 2021 snažíme prinášať originálne produkty na trh zábavného priemyslu. Skúšame inovovať klasické formáty a narúšať bežné postupy pri ich vývoji, marketingu či distribúcii.
Dlho bol našou vlajkovou loďou sci-fi príbeh pre mládež Posledný Follower, z ktorého sa stal najčítanejší komiks vytvorený na Slovensku – podarilo sa to vďaka tomu, že sme na vec išli inak ako ostatní. Pri tomto projekte sme sa veľa naučili a tieto skúsenosti sme chceli zužitkovať pri Víkendovom Manažérovi.
Ja som hru – dá sa povedať – napísal. Čiže som mal na starosti jej podhubie: osobnosti hráčov, všetky karty, pravidlá, mechaniky, pointu. Toto sme však spoločne konzultovali na dennej báze. Viktor to mal podstatne náročnejšie – vytvoril kompletne celú grafickú identitu hry. Bola to práca osamelého vlka. Vedel som mu pomôcť iba tým, že som mu priebežne tlieskal za to, čo vymyslel.
Finálna verzia vznikla na lyžovačke
Priblíž nám pár vetami prvý nápad, ako začal celý proces tvorby hry v novembri 2023.
Keď som nápad priniesol na stôl, Viktor sa okamžite namotal. Keďže je to taký môj „partner in crime“, rýchlo sme sa zhodli, že to skúsime odpáliť komunite cez crowdfunding. Vytvoril som pár vtipných postavičiek hráčov, humorne opísal pointu hry a on tomu dodal fantastický vizuál, z ktorého ťažíme dodnes. Jeho časť bola kľúčová, pretože sme potrebovali vyvolať nadšenie prvých podporovateľov. Bez toho by sme sa dnes nerozprávali.
Ako hodnotíš kampaň? Splnila očakávania?
Kampaň dopadla fantasticky. Extrémne pozitívne ohlasy verejnosti na nápad nám dodali kopec motivácie. V tom čase sme však hru ešte nemali otestovanú v teréne, čo bolo celkom dobrodružné. Prvá verzia totiž nesplnila naše očakávania, takže sme sa zavreli do laboratória, pristúpili sme k tomu vedecky a týždne sme študovali celý žáner hier. Snažili sme sa pochopiť, kde sa ukrýva esencia zábavy a ako ju dostať do nášho nápadu.
Základy finálnej verzie sme položili na lyžovačke, kde sme každý deň do noci rozvíjali mechaniky, ktoré pôvodný koncept zásadne prekopali. Vymyslel sa originálny systém dražby, situačné karty, ekonomika hry. Vzniklo niečo, čo prekonalo naše očakávania.
Žiadne svetové hviezdy, ale plešatý triedič bateriek
Je hra určená aj pre neznalca ofsajdového pravidla alebo je najmä pre futbalových fanatikov?
Znalosť ofsajdu vôbec nie je nutná, nepotrebujete poznať žiadnu vysokú futbalovú terminológiu. Minule nás brilantnou 94-bodovou hrou rozdrvil môj 14-ročný syn, ktorý ani nevie, čo je to záložník. Už pri herných testoch prišli prvé signály, že to môže byť zábava doslova pre každého. A veľmi sme sa z toho tešili, lebo sme s tým nepočítali. Fanúšikovia nám dnes posielajú fotky, ako ich sedliackym rozumom porazila vlastná manželka.
Ak to nejako zhrniem, vo Víkenďákovi by sa malo dariť každému, kto vie uvažovať koncepčne, plánovať, adaptovať sa na zmenu okolností, zmysluplne budgetovať, odhadnúť súperov pri stole a kto vie vytiahnuť aj nejaké tie psychologické manévre, keďže hra má občas aj pokrové aspekty. Futbalový fanúšik nebude mať žiadnu zásadnú výhodu, no téma hry preňho bude atraktívna nadstavba.
Na Slovensku je kultúrny úpadok záujmu o dedinský futbal. Prečo sa hra odohráva práve v tomto prostredí?
Reakcie ľudí nás utvrdzujú v tom, že to bolo výborné rozhodnutie. To, že vo Víkenďákovi nekupujete svetové hviezdy, ale plešatého Tibora Švajdochlíka, triediča bateriek žijúceho v karavane, dáva hre dušu.
A celkovo si myslím skôr opak. Záujem o amatérsky futbal je obrovský, akurát to nie je až také viditeľné a hmatateľné. V žiari reflektorov sú, samozrejme, najväčšie hviezdy a profíci, ktorých vidíme v priamych prenosoch, no to je iba špička ľadovca. Rekreačných futbalistov hrajúcich nižšie či mládežnícke súťaže sú desaťtisíce – oficiálne číslo sa tuším blížilo k stovke tisíc.
Z tohto prostredia obaja s Viktorom pochádzame (máme 37 a 39 a stále hráme lokálne ligy). Práve vo futbalových kabínach amatérskych tímov sa tvoria výnimočné priateľstvá či celé komunity. Okrem toho rastú rôzne nové formáty a ligy „menšieho“ futbalu. Je okolo toho všetkého nádherná atmosféra a tento folklór sme sa rozhodli našou hrou oslavovať.
Čo by mala spĺňať dobrá stolová hra na to, aby mohla byť úspešná? A aké kritériá ste si stanovili vy?
Keď sme sa ponorili do tvorivého procesu, zistili sme, že nás to baví a napĺňa. Zhodli sme sa, že sa oplatí rozmýšľať vo veľkom, pretože dobrá futbalová hra chýbala nielen na slovenskom, ale aj na zahraničnom trhu. To však znamenalo vysokú latku.
Mali sme teda ambíciu vytvoriť spoločenskú hru zo športového prostredia, ktorá bude originálna svojou pointou a témou, ktorá bude mať premakaný a vtipný writing, unikátne herné mechaniky, bude vizuálne príťažlivá, pri ktorej bude treba uvažovať, no zároveň bude jednoduchá na pochopenie.
Podarilo sa vám dosiahnuť to, čo ste od hry očakávali?
Chceli sme vytvoriť hru, pri ktorej sa dokážu nasmiať fanúšikovia a hrať ju opakovane až do polnoci, no do ktorej sa budú vedieť zapojiť aj ľudia, ktorých futbal až tak nezaujíma. Predovšetkým sme však chceli hru, ktorá vytvorí pri stole zábavu a pri ktorej bude veľa interakcie a smiechu. Moja hlavná podmienka bola, aby táto hra nemala hraciu kocku.
Dali sme si takýto dosť náročný zoznam cieľov a chceli sme splniť aspoň polovicu. Doteraz netuším, ako sa to podarilo, no z ohlasov od ľudí to zatiaľ vyzerá, že sa trafila správna struna skoro vo všetkom.
Hru podporili aj reprezentanti Kucka, Hancko a Haraslín
Ľudia ťa poznajú najmä ako futbalového komentátora, napr. talianskej ligy či milionárskej Ligy majstrov. Keď sme už pri miliónoch, koľko peňazí šlo do vývoja hry?
Milióny to neboli, ale nebol to lacný projekt. Merať to musíme nielen nákladmi na produkciu, softvér a marketing, ale najmä časom, ktorý sme na tom spálili. Len na dizajne hry sa pracovalo viac ako 500 hodín. Development – to boli najskôr týždne, ktoré som presedel nad excelom, aby boli všetky parametre vyvážené a zároveň variabilné. Pod kapotou je taký malý matematický vesmír. Desiatky hodín zabralo testovanie či rokovania týkajúce sa produkcie.
Okrem toho sme sa rozhodli investovať do najvyššej možnej kvality prevedenia. Mali sme hru, ktorá bola vizuálne pútavá a zábavná – nechceli sme šetriť na produkcii. Som veľmi rád, že to ľudia cítia a vyzdvihujú. Recenzent Morgoth, ktorému cez ruky prešli už stovky hier, dokonca napísal, že je to podľa neho „rozhodne najkvalitnejšia pôvodná slovenská hra“. Také slová si veľmi vážime a je to pekné zadosťučinenie.
Dokázal si skĺbiť vývoj hry s komentovaním? Sú to dosť časovo náročné projekty.
Ja som v čase vývoja skončil ako komentátor (na konci sezóny 2023/2024) a venoval som sa už iba tomu, aby bol Víkenďák najlepší, aký by mohol byť. Dá sa povedať, že to bol pre nás s Viktorom full-time job na pár mesiacov aj s množstvom nadčasov.
Hra vznikla aj vďaka podpore chalanov z futbalového podcastu VAR či reprezentanta Juraja Kucku. Oslovil si ich sám?
Je to tak a patrí im za to veľká vďaka. S chalanmi z VARu sa poznáme dlho. Svoj výborný podcast rozbehli krátko po tom, čo som prišiel s mojou satirickou reláciou VIPka, ktorá žije na YouTube. Pomáhame si navzájom. Chodím k nim občas ako hosť, oni nám zase pomohli vytvoriť trakciu kampane počas crowdfundingu.
Kuco je samostatná kapitola. Je to jeden z najmilších a najpokornejších ľudí, ktorých poznám. Vzhľadom na svoju úžasnú kariéru je už teraz legenda, no jeho ľudské kvality ešte prevyšujú to, čo dosiahol na ihrisku. Podporuje a promuje nás nezištne od samotného začiatku. Objednal si kartičku do hry (vytvorili sme 18-ročné alterego pre jeho syna Nathana) a nedávno si s nami prišiel zahrať partičku na kamery.
Spojili sme to rovno s podcastom, ktorý vznikol celkom spontánne, a výsledok bol jeden senzačný a zábavný materiál. Dostali sme teda nápad, že by sme popri partičke mohli spovedať zaujímavých hostí pravidelne a uvoľnene s nimi debatovať počas toho, ako sa budeme navzájom prebíjať v dražbe. Niečo na štýl Hot Ones, akurát tam nebudú kuracie krídelká, ale Víkendový manažér. Tak vznikol profil Švajdochlík na platforme HeroHero, kde nás nájdete.
Odmietol hru niekto podporiť? Máš z procesu tvorby hry aj negatívne skúsenosti?
Toto je pre mňa asi najväčšie prekvapenie. Na Víkenďáka nám zatiaľ neprišla žiadna negatívna reakcia. Dokonca ani vtedy, keď sme museli posunúť termín vydania o takmer dva mesiace pre preťažené kapacity dodávateľa (čo bol zatiaľ najťažší moment tohto projektu). Naši podporovatelia to pochopili a každý do jedného držal palce. Dojalo nás to.
Je to pre mňa priam až abstraktná situácia. Počas kariéry som totiž odkomentoval stovky zápasov, napísal som stovky článkov, tri romány, niekoľko poviedok a šesť rokov točím provokatívnu internetovú šou o futbale – vždy sa v spätnej väzbe objavil nejaký hejt či kritika. To je úplne prirodzené.
No v tomto prípade sa akoby všetci zomkli. Ľudia, ktorí nás poznajú iba z internetu, nám pomáhajú budovať niečo, s čím by sme teoreticky mohli uspieť vo svete. Možno preto, že každému osobne odpisujeme. Ako spisovateľ na dôchodku v tom vidím niečo romantické. Presne takúto mentalitu vzájomnosti by sme radi reprezentovali.
Na vznik hry sa vyzbieralo vyše 400 ľudí. Prispeli spolu až 19-tisíc eur. Čo všetko si mohol vďaka tejto sume zrealizovať?
Bol to stavebný kameň. Nešlo ani tak o sumu, lebo k tej sme museli pridať nemálo vlastných zdrojov, skôr o celý ten vibe, ktorý z kampane išiel. Okrem Juraja Kucku hru podporili aj ďalšie osobnosti: Dávid Hancko, Lukáš Haraslín, Robo Boženík, Dominik Holec.
Jeden zahraničný preklad je hotový, na pláne sú ďalšie
Čo si dokázal s Víkendovým Manažérom?
Stal sa z toho taký ľudový či komunitný projekt. Veľmi veľa ľudí sa nám za ten rok ponúklo pomôcť – len tak z pasie. Aj na základe toho sme nastavili marketingovú a distribučnú stratégiu. Nemáme žiadnu agentúru a a všetko si riešime sami. Občas to možno vyzerá nešikovne, no je to autentické a ľudia to vedia oceniť.
Popri slovenskej verzii sme vytvorili aj zahraničnú v angličtine, ktorá sa už stihla v istej miere osvedčiť: konkrétne u Rakúšanov, Nemcov, Portugalčanov a Britov. Dokončil sa nemecký preklad, teraz chystáme český a plánujeme poľský. Boli by sme radi, keby sa jedného dňa mohlo tých 400 ľudí pochváliť, že boli pri zrode niečoho, čo sa dostalo do sveta. Ale to je ešte dlhá cesta. Zatiaľ sme si z tohto projektu nevyplatili ani jediné euro, všetko sa reinvestovalo.
Na Youtube kanáli VIPka každý týždeň vtipne a bez servítky komentuješ dianie vo svetovom futbale. Prečo už nekomentuješ? Čo sa stalo? Nemáš žiadne ponuky?
Zanikla redakcia, v ktorej som pracoval, a nelákalo ma prestúpiť. Buďme realisti, nebol som také veľké meno, aby prišli ponuky samy od seba – a ja som žiadnej nešiel oproti. Bolo to však krásne obdobie: komentoval som Messiho, Ronalda, Mbappého, môj obľúbený Arsenal, bol som pri poslednej veľkej oslave Ibrahimoviča.
Predtým som ako tenisový komentátor mal pravidelne zápasy Federera, Djokoviča, Nadala. Rogerovi som dokonca položil otázku na tlačovke. Napísal a natočil som viac ako 100 VIP-iek, ktoré sa púšťali v prime time, a doteraz nechápem, ako nám tento kontroverzný formát mohol v TV prejsť.
V každom prípade od leta 2024 som sa presunul k vlastným aktivitám a na vlastnú platformu. Máme kanál VIPka a profil Švajdochlík. Budujeme to spolu s Viktorom a ďalšou posilou Tomášom Žiakom, ktorý predtým pracoval pre SFZ, Kaufland Plzeň, či Biedronku a po rokoch v korporáte dostal chuť pracovať na niečom svojom a unikátnom. Či sa za mikrofón niekedy vrátim, nad tým teraz nepremýšľam.
Po Víkendovom Manažérovi by chcel Víkendového Hráča
Je tu šanca, že by si do budúcna vytvoril aj pokračovanie? Napríklad o dianí vo „veľkom“ futbale?
Predošlé projekty nás naučili, že môžete prekročiť most, až keď k nim prídete a že trh vie byť nevyspytateľný. S Posledným Followerom sme zažili vzostupy aj pády a mnohé nepotvrdené hypotézy. Už sme trochu opatrnejší. Snažíme sa poučiť aj z biznisových chýb, ktoré urobili iní. Či už to domáci Dedoles, alebo nórski konkurenti zo Superclubu, ktorí mali celosvetovo úspešnú futbalovú hru, no v decembri ohlásili bankrot, lebo ich položili drahé licenčné poplatky od veľkoklubov, ktoré sa im nevrátili na predajoch.
Stále sme iba vo fáze vstupu na trh, oslovili sme zatiaľ možno 1 % potenciálneho publika. Ak sa nikde nezasekneme a bude pokračovať momentum, je slušná šanca, že sa pustíme do vývoja ďalších vecí, ktoré by priniesli či prehĺbili zábavu. Nápadov je totiž viac ako rozumu. Máme pripravených niekoľko vetiev na expanziu základnej hry. A ja nosím v hlave pokračovanie, do ktorého som sa zasníval na jeseň, keď sme po dlhom boji odovzdali producentovi všetky tlačové podklady na Manažéra. Volá sa Víkendový Hráč.
Hra sa dá kúpiť len na oficiálnom webe. Prečo si sa rozhodol nepredávať ju cez resellerov?
Pýtajú sa nás to viacerí. Bolo to veľké rozhodnutie a až čas ukáže, či bolo správne. V tejto chvíli sme všetci traja presvedčení, že Víkenďák musí reprezentovať nielen zábavu, ale aj nezávislosť a odvahu robiť veci inak.
Ako autor som mal svojho času 90 centov (v hrubom!) za predanú knihu, ktorá môjho čitateľa stála 15 eur. Peniaze som videl ako posledný, keď sa už všetci predo mnou najedli. Prestal som písať, lebo to nemalo ekonomický zmysel. Distribútor, ktorý projektom nedáva žiadnu pridanú hodnotu a iba tovar rozváža, zarobil na každom predaji násobky autorských honorárov. Predajne ťa dotlačia do nevýhodného komisného vzťahu a potom odložia tvoj produkt do kúta. Jeden nemenovaný reseller od nás chcel 50 %. Nie, ďakujem.
Takže resellerov si definitívne zavrhol?
Takýto systém zabíja autorov a kreativitu. Je to však téma na samostatný rozhovor. Nevylučujeme do budúcna spoluprácu s distribútorom – minimálne v zahraničí to bude zrejme nevyhnutné.
No v prospech nášho rozhodnutia zahrali dva dôležité argumenty. Veríme tomu, čo sme vytvorili – je to kvalitný produkt, ktorý sa nám vďaka skvelým ohlasom zatiaľ darí predávať svojpomocne. A táto nezávislosť nám umožňuje ušetrené provízie pre resellerov premietnuť do pekných zliav pre tých, pre ktorých sme hru vytvorili.
Napríklad takto: s promokódom STARTITUP dostanete hru počas januára s 10-eurovou zľavou na našom eshope.
Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroj: Startitup