Vírus zo sibírskeho permafrostu môže vyvolať „zombie“ pandémiu, varujú vedci

Vedci varujú pred novou hrozbou pandémie, ktorá by mohla byť spôsobená starovekými vírusmi zamrznutými v arktickom permafroste. Methuselah mikróby alebo „zombie“ vírusy, ako ich tiež zvyknú nazývať, sa môžu čoskoro uvoľniť v dôsledku otepľovania Zeme, informoval The Guardian.

Vedci varujú, že do roku 2030 by mohli spustiť nákazu celého ľudstva, vysvetľuje The Economic Times. Výskumníci už izolovali kmene týchto mikróbov a obávajú sa, že by mohli vyvolať globálnu zdravotnú krízu nie novým, ale starým ochorením.

„Zombie“ vírus testujú v labáku

Vedci sa rozhodli po náleze tohto nebezpečného vírusu vytvoriť monitorovaciu sieť, ktorá by identifikovala prvé prípady ochorenia spôsobeného starovekými mikroorganizmami. Táto sieť by tiež poskytla karanténu a odbornú lekársku starostlivosť pre nakazených, aby sa zabránilo masívnemu šíreniu nákazy.

Genetik Jean-Michel Claverie z Aix-Marseille University poukazuje na to, že väčšina analýz ohrozenia pandémiou sa sústredí na choroby, ktoré by mohli vzniknúť v južných regiónoch a potom sa rozšíriť na sever.

Podľa neho sa však málo pozornosti venuje možnosti, že vypuknutie môže začať na ďalekom severe a potom sa rozšíriť na juh.

Tento názor podporuje aj virologička Marion Koopmans z Erasmus Medical Center v Rotterdame. Podľa nej je reálne riziko, že v permafroste môže byť vírus, ktorý by mohol spustiť ohrozenie zdravia, napríklad starú formu detskej obrny.

Na Sibíri sa skrývajú tisícročné mikroorganizmy

V roku 2014 Claverie viedol tím vedcov, ktorý izoloval živé vírusy v Sibíri. Tie mali schopnosť infikovať jednobunkové organizmy, a to aj napriek tomu, že boli po tisíce rokov pochované v permafroste.

Ďalší výskum ukázal existenciu viacerých kmeňov vírusov z rôznych lokalít na Sibíri, pričom jeden vzorka vírusu mala 48 500 rokov.

Claverie uviedol, že izolované vírusy infikovali len améby a pre ľudí neboli nebezpečné. Avšak to neznamená, že iné vírusy zamrznuté v permafroste by nemohli spôsobiť ochorenia aj u ľudí.

Permafrost mizne čoraz rýchlejšie

Permafrost pokrýva pätinu severnej pologule a je tvorený pôdou, ktorá bola dlhé obdobia udržiavaná pri teplotách pod nulou. Niektoré vrstvy sú zamrznuté státisíce rokov. Claverie uviedol, že permafrost je ideálny na uchovávanie biologického materiálu, pretože je chladný, tmavý a bez kyslíka.

Zlom v liečbe rakoviny: Pomocou nanorobotov vedci nadobro odstránili z tela nádorové bunky

Avšak permafrost sa mení v dôsledku globálneho otepľovania. Hlavné zásoby permafrostu – v Kanade, Sibíri a Aljaške – sa topia. Arktída sa otepľuje niekoľkokrát rýchlejšie ako globálny priemer.

Claverie upozorňuje, že najväčšie riziko nepredstavuje samotný topiaci sa permafrost, ale zánik arktického morského ľadu. Ten umožňuje zvýšenie lodnej dopravy, dopravy a priemyselného rozvoja v Sibíri. Tieto operácie môžu uvoľniť veľké množstvá patogénov, ktoré tam stále prežívajú.

Koopmans zdôrazňuje, že jedným z kľúčových faktorov pri epidemických ohrozeniach bol zmena využívania pôdy. Napríklad vírus Nipah sa šíril ovocnými netopiermi, ktoré boli vytlačené z ich prírodných biotopov ľuďmi. Podobne sa monkeypox spája so šírením urbanizácie v Afrike. A to je to, čo sa chystáme vidieť v Arktíde: úplnú zmenu využívania pôdy, čo môže byť nebezpečné.

Vedci veria, že permafrost vo svojich najhlbších úrovniach môže obsahovať vírusy, ktoré sú staré až milión rokov a sú teda staršie ako náš druh, ktorý sa objavil asi pred 300 000 rokmi.

Claverie a ďalší spolupracujú s UArctic, University of the Arctic, na plánoch na zriadenie karanténnych zariadení a poskytovanie lekárskej odbornosti, ktorá by mohla identifikovať prvé prípady a lokálne ich liečiť, aby sa zabránilo šíreniu infekcie.