Vláda čelí veľkému problému: Dlhová brzda sa čoskoro aktivuje. Hrozí utlmením výdavkov

Dlhová brzda hrozí tlmením výdavkov. Slovenskú vládu na jeseň 2025 čaká zásadná zmena. V novembri totiž vyprší dočasná ochrana pred takzvanou dlhovou brzdou, ktorá bola pozastavená počas pandemickej a povojnovej ekonomickej krízy. Po jej opätovnom aktivovaní sa spustia automatické fiškálne sankcie a obmedzenia, ktoré výrazne znížia priestor na ďalšie zvyšovanie výdavkov, uvádza správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. 

Dlhová brzda, ktorá bola zavedená v roku 2012 ako súčasť zákona o rozpočtovej zodpovednosti, stanovuje stropy verejného dlhu voči HDP a v prípade ich prekročenia ukladá vláde rôzne povinnosti a obmedzenia.

Koniec výnimky znamená začiatok škrtenia výdavkov

Už teraz je Slovensko v najvyššom – piatom sankčnom pásme, keďže verejný dlh presiahol hranicu 57 % HDP. No zatiaľ boli tieto opatrenia „zmrazené“ kvôli výnimočnej situácii.

✅ Systém riadenia verejného dlhu potrebuje zásadnú zmenu

🌍 Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy reprezentuje Slovensko na konferencii OSN v Ženeve o inovatívnom a odolnom riadení dlhu.

⚠️ Udržateľnosť verejných financií je na Slovensku najhoršia spomedzi krajín EÚ.

📉 Dlh verejnej… pic.twitter.com/XAmNTYXdNK

— Najvyšší kontrolný úrad SR (@NKUSR) March 18, 2025

Od novembra 2025 sa však situácia zmení. Automaticky vstúpia do platnosti prísnejšie pravidlá, ako napríklad:

Rozpočtová rada aj ekonomickí experti upozorňujú, že ak vláda nezmení svoju politiku vysokých výdavkov a sociálnych balíčkov, hrozí jej rozpočtová paralýza. Podľa analytikov zo Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by musela vláda znížiť deficit o viac ako 4 % HDP, čo predstavuje vyše 4 miliardy eur ročne.

Vláda hľadá kľučky, ako sa brzde vyhnúť

Premiér Robert Fico a jeho kabinet už naznačili, že hľadajú právne a legislatívne cesty, ako sa vyhnúť najprísnejším obmedzeniam. Jednou z možností je zmena zákona o rozpočtovej zodpovednosti alebo opätovné vyhlásenie výnimočnej situácie.

Ďalšou možnosťou, o ktorej sa diskutuje, je presun niektorých výdavkov mimo štátneho rozpočtu, napríklad do fondov alebo cez štátne podniky. Tento prístup by však mohol vyvolať kritiku zo strany Európskej únie aj nezávislých inštitúcií, pretože ide o formálnu obchádzku pravidiel. 

Slovensko si od občanov požičalo takmer 530 miliónov eur, najviac pomocou desaťročných dlhopisov https://t.co/EnxVrkCbjP

— Hospodárske noviny (@hnonline) March 17, 2025

Ekonomický analytik Juraj Valachy pre TREND uviedol, že vláda síce môže krátkodobo brzdu obísť, ale tým len odďaľuje nevyhnutné škrty. Podľa neho je dlhodobé ignorovanie rozpočtovej disciplíny neudržateľné a môže viesť k zhoršeniu ratingu Slovenska či rastu nákladov na financovanie dlhu.

Slováci zbytočne prichádzajú o vyššie dôchodky. Nový výskum odhalil prekvapivé dôvody

Dlhová brzda a zodpovednosť

Slovensko sa tak dostáva na križovatku. Ficova vláda bude musieť v najbližších mesiacoch rozhodnúť, či pôjde cestou populárnych výdavkových opatrení, ktoré si však nemôže dlhodobo dovoliť, alebo sa prikloní k nepopulárnym, ale zodpovedným rozpočtovým krokom. Je potrebné si uvedomiť, že dlhová brzda nie je problémom. Je zákonne vyjadrenou zodpovednosťou pre ľudí, ktorí riadia štát.

Znova si spomeňme na obdobie, kedy sa ekonómovia právom čudovali, prečo už Slovensko nemá vyrovnaný rozpočet. Bolo to obdobie tzv. dobrých časov. A v tejto neistote sme mohli mať lepšie čísla, sankcie dlhovej brzdy by nám nehrozili. Čas sa už však nedá vrátiť. 

Jeseň 2025 tak môže byť zlomovým momentom nielen pre slovenské verejné financie, ale aj pre politickú stabilitu. Obnovená platnosť dlhovej brzdy predstavuje tvrdý stret reality s politickými sľubmi, ktorý ukáže, či je vláda pripravená prevziať zodpovednosť za dlhodobú udržateľnosť hospodárenia štátu.

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika