Vláda chce Slovákom pomôcť so splátkami hypoték: V skutočnosti môže naraziť na zásadný problém

Pomoc v rámci boja so zvýšenými úrokmi na hypotékach už má reálne kontúry. Vládny kabinet v stredu s pripomienkami schválil materiál zavádzajúci daňový bonus, ako aj návrh na skrátené legislatívne konanie.

V súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa totiž podľa rezortu financií zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácnosti. Avšak, kto by si chcel štátnu pomoc nárokovať neoprávnene, čaká ho pokuta.

Úpravou zákona o dani z príjmov sa zavedie nový daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky. Ten si daňové subjekty môžu uplatniť za rok 2023 v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní. Zároveň sa pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých od 1. januára 2024 upravujú podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky.

Navrhovaný daňový bonus sa bude týkať všetkých úverov na bývanie, pri ktorých sa zvýšila zaplatená splátka v roku 2023 oproti splátke v roku 2022. Daňovým bonusom je suma vo výške 75 % vypočítaného rozdielu, najviac však 1 800 eur ročne.

Podmienkou pre možnosť odpočítania navrhovaného nového daňového bonusu je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca, pričom daňovník nehnuteľnosť nesmie prenajímať.

Úroky sa znížia, len nie u nás

Vláda by však svojou snahou „zachrániť“ občanov pred vysokými úrokmi mohla narobiť viac škody než úžitku. Pre portál tvnoviny.sk to uviedla Eva Šablová, riaditeľka pre úvery spoločnosti FinGO.sk.

„Ďalším rozhodujúcim faktorom v cenotvorbe našich bánk bude finálna podoba vládnych rozhodnutí týkajúcich sa bankového odvodu, ako aj avizovaných dotácií hypoték. Ich dopad na verejné financie môže v konečnom dôsledku opäť negatívne ovplyvniť vývoj úrokových sadzieb,“ myslí si Šablová.

V súčasnosti Európska centrálna banka ďalšie zvyšovanie úrokov neplánuje. Na Slovensku sa priemerné úrokové sadzby pohybujú na úrovni okolo 4 %. Avšak, napríklad Slovenská sporiteľňa už sadzby zvýšila nad 5 %, čo sa môže odraziť aj na ponukách ostatných bánk.

Ako však opäť informujú tvnoviny.sk, ak sa nič významné nestane na domácom ani zahraničnom trhu, úrokové sadzby by sa mohli počas prvých mesiacov 2024 zastabilizovať na úrovni približne 5 %. ECB dokonca plánuje niekedy počas budúceho roka sadzby znižovať. Išlo by o dobrú správu pre Slovensko, ak by sa dalo s istotou povedať, že znižovanie sa odrazí aj na našom trhu.

To sa však kvôli plánom vlády povedať nedá. Podľa Šablovej totiž bude možnosť znižovania sadzieb záležať od stavu verejných financií, ich vplyvu na finančný trh a od obchodnej politiky bánk v súvislosti s konečnou podobou bankového odvodu a bonifikácie hypoték.

Nevystanú financie

„Práve preto vôbec nie je isté, že prípadný pokles sadzieb ECB, ktorý sa očakáva v závere roka 2024, sa dotkne aj nášho trhu,“ dodala. Pred podobným scenárom varoval aj poslanec NRSR za stranu Progresívne Slovensko Štefan Kišš. Informuje o tom agentúra SITA.

Dnes podľa neho máme na hypotéky, zajtra možno nebude na dôchodky. „Vláda pokračuje v rozdávaní, žiadne úsporné opatrenie stále nepredstavila. Aj túto daňovú dotáciu zaplatíme z našich daní, len z iného vrecka. Vládu dobiehajú predvolebné sľuby, ale v rozpočte budú musieť ukázať, odkiaľ na ne zoberú. Keď to takto pôjde ďalej, čoskoro nemusí byť na dôchodky,“ upozornil Kišš.

Zvýšené splátky hypoték pritom podľa Kišša nie sú pre drvivú väčšinu domácností existenčným problémom a centrálna banka neočakáva dramatický nárast neschopnosti splácať ani do roku 2027, kedy budú kulminovať refixácie úverov.

„Miera nesplácaných hypoték je na úrovni 1,1 %, čo je najmenej za posledné roky. A aj po refixáciách splátky meškali len pri niekoľkých hypotékach. Napriek tomu si už od predvolebnej kampane Robert Fico na tomto nafúknutom probléme zbiera politické body. Tentokrát ich potrebuje aj Peter Pellegrini v prezidentskej kampani,“ uzavrel Kišš.