Vláda chce zrušiť dôležitý deň voľna
- Deň Ústavy SR by viac nemal byť dňom pracovného pokoja
- Vyplýva to z návrhu zákona v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií
- Deň Ústavy SR by viac nemal byť dňom pracovného pokoja
- Vyplýva to z návrhu zákona v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií
Štátny sviatok Deň Ústavy SR by viac nemal byť dňom pracovného pokoja. Vyplýva to z návrhu zákona v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, ktorý v pondelok schválila vláda.
„Prvý september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení
Zákonníka práce. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť,“ zdôvodnil kabinet.
Zrušenie pracovného pokoja bola dohoda koalície, tvrdí minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
„Jeden štátny sviatok, ktorý sa stane pracovným dňom, dokáže do rozpočtu v budúcnosti priniesť 130 miliónov eur. Hľadali sme vhodné dni a zhodli sme sa zatiaľ na tomto jednom dni,“ poznamenal.
Vyššie zdravotné odvody
Nejde o jedinú novinku, ktorú si vláda dnes pripravila. Zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tzv. samoplatiteľov sa majú od nového roka zvýšiť. Návrh novelizácie zákona o zdravotnom poistení v pondelok schválila vláda v rámci opatrení na zlepšenie stavu verejných financií.
Sadzba poistného pre zamestnávateľa sa má zvýšiť z desať na 11 percent vymeriavacieho základu, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa má upraviť z päť na 5,5 percenta. V prípade SZČO a samoplatiteľov sa má sadzba zvýšiť zo 14 na 15 percent, ak ide o SZČO so zdravotným postihnutím zo sedem na 7,5 percenta z vymeriavacieho základu.
„Zvýšenie sa navrhuje z dôvodu kritickej situácie s verejnými financiami, keď príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na solidárny systém verejného zdravotného poistenia neexistujú iné možnosti dofinancovania systému,“ odôvodňuje sa v materiáli.
Novelizácia zákona o zdravotných poisťovniach
Kabinet zároveň odobril aj nepriamu novelizáciu zákona o zdravotných poisťovniach. Návrh má znížiť výšku percentuálnej sadzby príspevkov na činnosť Operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Odôvodňuje to potrebou šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) zdôraznila, že zdravotníctvo musí byť prioritou a musí ísť doň viac peňazí.
„Našli sme riešenie, ktoré umožní, že do zdravotníctva pôjde v budúcom roku o 357 miliónov eur viac. Bude to na základe zvýšenia zdravotného odvodu,“ priblížila. Dolinková doplnila, že ide o dodatočné zdroje nad rámec toho, čo by do zdravotníctva išlo.
„Ak pôjdeme touto cestou, na ktorej sa zhodla vláda, je isté že všetky tieto peniaze pôjdu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ poznamenala ministerka. Verí, že počas roka budú ešte hľadať ďalšie dodatočné zdroje na dofinancovanie zdravotníctva.
Opatrenia sú súčasťou balíka na konsolidáciu verejných financií. V budúcom roku má do rozpočtu priniesť viac ako 1,5 miliardy eur.
Zvýšenie súdnych a správnych poplatkov
Od apríla 2024 by sa mali zvýšiť súdne a správne poplatky. Navrhuje to vláda v legislatívnom konsolidačnom balíku, ktorý schválila v pondelok.
Zámerom úpravy zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov. Väčšina z nich sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku, čo bolo v roku 2009.
„Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54 percent), keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú,“ vysvetlil kabinet v predloženom návrhu.
Zdroj: TASR