Vláda chystá „blacklist“ Slovákov. Vytvoria ho samotné banky

Banky si budú môcť predávať informácie o klientoch, môže za to razantné zvýšenie finančných podvodov. Kľúčom k lepšiemu odhaľovaniu podvodných aktivít by mohla byť novinka, takzvaný blacklist klientov. S týmto riešením problému počíta pripravená novela zákona o dohľade nad finančným trhom.

Ako informuje portál oPeniazoch, novelu zákona o dohľade nad finančným trhom už minulý týždeň schválila vláda.

Potreba delenia sa o informácie

 „Spôsoby a techniky páchania podvodov sú aj pre rýchlo sa vyvíjajúci technologický pokrok a výrazný rozvoj umelej inteligencie čoraz rafinovanejšie a dynamickejšie, pričom podvodníci využívajú rozmanitú škálu postupov a techník vrátane krádeže autentifikačných prvkov, rôznych manipulatívnych techník či predstierania identity, čo bežní klienti banky dokážu len ťažko odhaliť, ak nemajú dostatočnú úroveň povedomia a informácií o podvode,“ upozornil rezort financií.

Práve rýchlejšia výmena informácií medzi bankami by mala pomôcť nielen im, ale aj klientom. Ministerstvo sa vyjadrilo, že je prakticky nemožné očakávať, že banky budú mať z vlastnej činnosti úplný prehľad o všetkých technikách páchania podvodov. Pritom rozpoznanie podvodu a jeho včasné odhalenie pomáha jeho predchádzaniu.

Ministerstvo novelou preto umožní to, aby sa prehľad zefektívnil tým, že sa umožní výmena všetkých relevantných informácií o potenciálne protiprávnej činnosti vrátane techník manipulovania a iných faktorov spojených s takýmto konaním medzi jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk. Banky si tak medzi sebou budú môcť posúvať informácie, ktoré boli zistené na individuálnej úrovni. Ministerstvo očakáva, že vďaka takémuto systému sa zlepší odhaľovanie podvodných konaní. Tým budú lepšie chránené záujmy a financie banky, ale najmä klientov.  

Historickému kaštieľu na Slovensku hrozí zánik. Investor sľuboval lukratívne byty, pred pamiatkarmi je „nezvestný“

Vytvoria sa blacklisty

Novela zákona preto obsahuje aj možnosť pre banky viesť interné databázy nazývané blacklisty. Tieto databázy budú evidovať klientov, pri ktorých majú banky dôvodné podozrenie z protiprávneho konania spojeného s trestnou činnosťou. Tieto údaje si následne banky budú môcť medzi sebou aj vymieňať.

V súčasnosti banky vedú register o vlastných klientoch. Tento zoznam by sa mal rozšíriť o okruh osôb, o ktorých banka alebo pobočka zahraničnej banky preukázateľne zistí, že porušujú zákony alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy. Taktiež pribudnú osoby, pri ktorých existuje odôvodnené riziko nedodržiavania zákonov alebo iných všeobecne záväzných predpisov v súvislosti s vykonávaním bankových obchodov. 

Rovnako sa na blackliste vyskytnú aj mená klientov, u ktorých existuje odôvodnené riziko, že by mohlo dôjsť ku škode vo vzťahu k banke, pobočke zahraničnej banky a ich klientom. Taktiež sa môžu vyskytnúť mená, pri ktorých existuje odôvodnené riziko, že by mohlo dôjsť ku škode v inej banke a v inej pobočke zahraničnej banky a ich klientom. 

To, že si banky budú môcť zasielať takéto údaje medzi sebou, umožní zaradiť do predmetného registra aj páchateľov úverových podvodov, ale aj páchateľov pokusov o úverový podvod. Taktiež aj napríklad osoby, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie a nie sú klientmi banky alebo pobočky zahraničnej banky.

zdroj: Freepik/@Drazen Zigic, Freepik/@wirestock

Stop podvodníkom 

Ministerstvo očakáva, že nový register má potenciál ochrániť pred zneužitím alebo podvodmi aj ďalších klientov bánk. Najmä tých, ktorí by mohli byť nevedomosťou alebo nedostatočnou opatrnosťou zahrnutí do podvodnej schémy. Zároveň má za cieľ ochrániť banky alebo pobočky zahraničných bánk pred podvodmi, ktoré sú vykonávané reťazovo vo viacerých bankách. Teda ochrániť banky pred cielenými útokmi zločineckých skupín, ktoré majú rovnakú schému podvodného konania.  

Kedy by mala takáto výmena informácií a zmena systému nastať v praxi, zatiaľ nie je známe. Totiž novela, ktorá má účinnosť navrhnutú od 17. januára 2025, dáva bankám iba legislatívny priestor na delenie sa o informácie. Samotné vytváranie nových databáz však bude na dobrovoľnej báze. V praxi to teda zatiaľ stojí len na tom, ako sa k tomu postavia samotné banky. 

Rezort financií  konštatoval, že v súčasnosti nie je známe, ako budú samotné vnútorné databázy jednotlivé banky zavádzať. Taktiež sa nevie, aké bude samotné technické riešenie a v konečnom dôsledku aj časová náročnosť na vytvorenie a vedenie týchto databáz. 

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika