Vláda hľadá peniaze v peňaženkách Slovákov. Ohrozené sú výhody živnostníkov aj dane z nehnuteľností

Štát potrebuje rýchlo nájsť veľké množstvo peňazí, pretože Slovensko musí výrazne šetriť. Konsolidácia nebude jednoduchá, no o jej konkrétnej podobe vieme málo. Zatiaľ poznáme iba dve daňové opatrenia, no tie prinesú len malú časť potrebných financií na zlepšenie verejných rozpočtov v budúcom roku.

Ako uvádza portál Pravda, Andrej Danko, predseda SNS a jeden z koaličných lídrov, naznačil možné smerovanie pripravovaných opatrení. Uviedol, že vláda by mohla zvýšiť daňové zaťaženie veľkých firiem, pričom podľa jeho slov sa uvažuje aj o širších opatreniach.

Progresívne Slovensko z opozície kritizuje vládu za to, že míňa obrovské sumy na plošné opatrenia, ktoré pomáhajú aj tým, ktorí pomoc nepotrebujú. Danko sa k pripravovaným opatreniam vyjadruje opatrne. „Našou hlavnou snahou je nezvyšovať dane. Bojujeme proti zvyšovaniu DPH a dane z príjmu,“ uviedol v relácii V politike na TA3.

Aj keď priamo nevylúčil, že ministerstvo financií o tom môže uvažovať, jasne dal najavo svoj postoj. „Existuje množstvo návrhov. Diskutuje sa aj o živnostníkoch. Prečo som bojoval za 15-percentnú daň pre živnostníkov, aby ju teraz zrušili? Nedovolím to,“ vyjadril sa Danko, čo sa týka pripravovaného konsolidačného balíka.

Ostrá kritika 

Ivan Štefunko, podpredseda Progresívneho Slovenska, ostro kritizuje spôsob, akým koalícia nakladá s financiami. Vyčíta vláde najmä plošné opatrenia, ako sú trináste dôchodky, ktoré podľa neho slúžia ako predvolebná kampaň pre Petra Pellegriniho pred prezidentskými voľbami.

„Nehovorím, že trináste dôchodky by nemali byť, ale nemali by byť pre každého,“ povedal Štefunko.

Markíza chystá návrat relácie Na telo. Kovačiča má nahradiť známa tvár z STVR

Ďalej kabinetu vyčíta, že tento rok pokračuje v plošnom dotovaní cien energií pre domácnosti.

„Veľmi mi prekáža tá neadresnosť. Minuli 1,4 % HDP a teraz nás Európska komisia kritizuje, že tieto peniaze musíme získať naspäť,“ vyjadril sa Štefunko.

Zdanenie sladených nápojov a nikotínových výrobkov

Doteraz vláda predstavila dve nové dane, na ktorých sa koalícia politicky dohodla. Ako sme ťa informovali v našom článku, jedným z prvých krokov na zlepšenie verejných financií je zavedenie dane na sladené nealkoholické nápoje. Ministerstvo financií predpokladá, že táto daň prinesie do štátneho rozpočtu viac ako 85 miliónov eur v roku 2025, 117 miliónov eur v roku 2026 a 118 miliónov eur v roku 2027. 

Na balené nápoje pripravené na konzumáciu, ktoré obsahujú pridaný cukor alebo sladidlo, ministerstvo navrhuje daň 0,15 eura na liter. Nová daň zo sladených nealkoholických nápojov by však nemala zahŕňať sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze.

Ministerstvo financií tiež rozhodlo nezavádzať daň na koncentrované balené látky s liečivými vlastnosťami. Ide napríklad o tie, ktoré sa predávajú v lekárňach. Rovnako sa daň nebude vzťahovať na výživové doplnky, napríklad na šumivé vitamínové tablety alebo proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.

zdroj: Freepik/@freepik

Ďalśím z krokov na zlepšenie verejných financií je daň z nikotínových výrobkov. Ako sme ťa už informovali, od roku 2025 budeš musieť za cigarety a nikotínové vrecúška platiť viac.

Spotrebná daň sa od budúceho roka rozšíri aj na ďalšie tabakové výrobky vrátane náplní do elektronických cigariet a iných nikotínových produktov. Daň však nebude rásť len raz – podľa návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa bude postupne zvyšovať aj v nasledujúcich rokoch.

O ďalších opatreniach sa zatiaľ vedú len špekulácie bez konkrétnych nastavení alebo analýz vplyvu na verejné financie. Andrej Danko uviedol, že koalícia sa na opatreniach dohodne počas augusta.

Reforma zdaňovania nehnuteľností

V tomto kontexte sa stále viac hovorí o reforme zdaňovania nehnuteľností, ktorá by mohla byť ďalším krokom na stabilizáciu verejných financií. Ministerstvo financií totiž čelí tlaku nájsť úspory vo výške približne 1,4 miliardy eur na budúci rok. Ako uvádza portál Trend, tieto úspory môžu byť ešte vyššie, keďže rastúce požiadavky na zvyšovanie platov v štátnej správe vytvárajú ďalší tlak na štátny rozpočet.

Slovenské dane z nehnuteľností patria k najnižším v EÚ. V roku 2022 tvorili tieto dane iba 0,4 % HDP, čo predstavuje 460 miliónov eur. Priemer v EÚ dosahuje 2,1 % HDP, čo zodpovedá 333 miliardám eur. Zvýšením sadzieb na úroveň európskeho priemeru by Slovensko mohlo ročne získať približne dve miliardy eur navyše.

Každá slovenská vláda pravidelne dostáva odporúčania na zmenu zdaňovania nehnuteľností od viacerých relevantných inštitúcií. Jedným z hlavných zdrojov týchto návrhov je Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Súčasný systém, ktorý stanovuje daň podľa rozlohy, je často kritizovaný. OECD navrhuje prechod na systém, ktorý by dane určoval na základe aktuálnej trhovej hodnoty nehnuteľností, čo by mohlo zvýšiť príjmy bez zvyšovania daňových sadzieb.

Zavedenie dane z finančných transakcií

Jednou z možností, ako stabilizovať verejné financie, by mohlo byť aj zavedenie dane z finančných transakcií. Ako sme už uviedli, hoci sa o tomto kroku hovorí, ministerstvo financií to poprelo ako nepodložené. 

„Ministerstvo financií SR sa ostro ohradzuje voči tvrdeniam, že rezort plánuje zaviesť bežným občanom zdaňovanie výberov z bankomatov a bankových prevodov. Sú to klamstvá a ministerstvo financií takéto výroky považuje doslova za šírenie poplašných správ,“ uviedol rezort v stanovisku na sociálnej sieti.

Viaceré krajiny zdaňujú bezhotovostné transakcie, medzi nimi aj Maďarsko. „V Maďarsku je táto daň vo výške 0,3 % z transakcie s maximálnym limitom 10-tisíc forintov. Hotovostné výbery sú tam zdaňované sadzbou 0,6 %,“ uviedla prezidentka Daňového fóra Slovenska Alica Orda Oravcová.

Ďalšie daňové zaťaženie by podľa Slovenskej bankovej asociácie mohlo obmedziť financovanie pre všetkých. „Aktuálne daňové zaťaženie bánk na Slovensku je jedným z najvyšších v EÚ. V pomere k zisku pred zdanením je dokonca najvyššie v EÚ, až o 150 % vyššie ako priemer EÚ,“ uviedla Daniela Gilányi zo Slovenskej bankovej asociácie.

Ministerstvo financií uviedlo, že momentálne pripravuje balík konsolidačných opatrení. Ich podoba bude známa až po koaličných rokovaniach, následne opatrenia predstavia verejnosti.

Nové nastavenie paušálnych výdavkov

Pri úpravách rozpočtu sa hovorí aj o obmedzení výhod pre živnostníkov. Jednou z týchto výhod sú aj často využívané paušálne výdavky, ktoré by mohli byť zrušené.

Paušálnymi výdavkami si živnostníci môžu znížiť základ dane. Táto legislatíva bola jednou zo zmien, ktoré nastali ešte počas tretej vlády premiéra Roberta Fica. Vtedy sa to podarilo presadiť koaličnej strane SNS. Od roku 2017 sa sadzba paušálnych výdavkov zvýšila zo 40 na 60 % z úhrnu príjmov a stúpol tiež ročný limit z 5 040 eur na 20-tisíc eur.

zdroj: Freepik/@ededchechine

To, či bude takéto nastavenie paušálnych výdavkov aj naďalej, je otázne. Súčasná vládna koalícia totiž vo svojom programovom vyhlásení píše, že zváži možnosti úpravy limitu paušálnych výdavkov pre podnikateľov. Tie sú pritom medzi živnostníkmi obľúbené.

Šéf strany SNS Andrej Danko sa pre HNonline.sk vyjadril, že živnostníci sú v súčasnosti predmetom diskusie. „Je tlak na zrušenie či na úpravu paušálnych výdavkov, potom je otázka aj v prípade systému zdanenia, vôbec to zatiaľ nie je uzavreté, existujú rôzne varianty,“ skonštatoval Danko pre HN.

Prípadné zmeny či škrty v rámci paušálnych výdavkov nepotešia tisíce Slovákov. Len vlani ich pri podávaní daňového priznania za rok 2022 využilo až 263,5 tisíca daňovníkov.