Vláda schválila nové oddelenie závažnej kriminality. Podľa krajského sudcu bude mať rovnaké nedostatky ako ÚŠP
- Poslanci NR SR schválili veľké zmeny v zákone o prokuratúre
- Oddelenie závažnej kriminality nahradí ÚŠP
- Podľa sudcu bude mať rovnaké chyby
- Poslanci NR SR schválili veľké zmeny v zákone o prokuratúre
- Oddelenie závažnej kriminality nahradí ÚŠP
- Podľa sudcu bude mať rovnaké chyby
Ochrana finančných záujmov Európskej únie dostane na Slovensku novú podobu. Poslanci Národnej rady SR totiž schválili veľké zmeny v zákone o prokuratúre. Vytvoria špecializované oddelenie v rámci Generálnej prokuratúry SR, ktorí už poznáme pod názvom „oddelenie závažnej kriminality“.
Za legislatívnu zmenu hlasovalo 76 poslancov, proti bolo 15 zákonodarcov a 47 sa zdržalo hlasovania. Nové oddelenie závažnej kriminality vznikne na základe návrhu poslancov Zuzany Plevíkovej, Miroslava Čellára a Ivana Ševčíka. Na starosti bude mať kľúčové kompetencie.
Jeho hlavnou úlohou bude dohľad nad ochranou finančných záujmov EÚ, čo v praxi zahŕňa komplexný dozor nad dodržiavaním zákonnosti. Oddelenie bude riadiť a kontrolovať podriadené prokuratúry vo všetkých fázach právneho procesu. Od obdobia pred začatím trestného stíhania, cez prípravné konanie až po samotný súdny proces.
Nahradí Úrad špeciálnej prokuratúry (aj s nedostatkami)?
Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko už v septembri upozornil, že uzákoniť oddelenie závažnej kriminality ako povinnú organizačnú zložku Generálnej prokuratúry SR v postate znamená obnovenie zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
Ako uviedol na portáli pravnelisty.sk., oddelenie závažnej kriminality už vytvorili na generálnej prokuratúre príkazom generálneho prokurátora, ktorý sa týka organizačného poriadku prokuratúry a do určitej miery nahradilo zrušený ÚŠP.
Spadajú podeň totiž trestné činy, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu. Prokurátori tohto oddelenia tiež vykonávajú aj prvostupňový dozor v prípravnom konaní. Oddelenie však podľa sudcu vzniklo vnútrorezortnou normou prokuratúry. Generálnym prokurátor ho teda môže kedykoľvek zrušiť či zlúčiť s inou organizačnou zložkou generálnej prokuratúry.
Ukotvením oddelenia ako organizačnej zložky GP SR podľa Šamka fakticky opätovne vznikne Úrad špeciálnej prokuratúry, „a to s rovnakými anomáliami (nedostatkami), ktoré viedli k jeho zrušeniu, len bude mať iný názov“.
Vraj ide o právnu anomáliu
Novelu síce podľa Šamka formulovali tak, že by malo ísť najmä o tzv. druhostupňovú prokuratúru, teda prokurátori tohto oddelenia by mali vykonávať činnosť hlavne vo vzťahu k podriadeným prokuratúram, avšak poukazuje na slovo „najmä“.
Z toho je podľa sudcu zrejmé, že toto oddelenie bude vykonávať aj prvostupňový dozor v trestných veciach tak, ako je to aj v súčasnosti, keď oddelenie závažnej kriminality funguje prakticky ako tzv. „malý“ ÚŠP, avšak nie na podklade zákona.
Šamko ešte v septembri tvrdil, že práve z dôvodu splynutia prvostupňovej a druhostupňovej prokuratúry v jeden celok bol koncept, na ktorom vystavali ÚŠP považovaný za právnu anomáliu. Na rovnakom princípe však vybudovali aj oddelenie závažnej kriminality.
„Takéto fungovanie prokuratúry (ale prípadne aj súdu) je nutné odmietnuť, a je potrebné bezvýhradne trvať na tom, aby prvostupňová prokuratúra mala svoju nadriadenú druhostupňovú prokuratúru, teda aby bola zachovaná dvojstupňová koncepcia rozhodovania prokuratúry. To znamená prvostupňovú okresnú prokuratúru kontroluje nadriadená krajská prokuratúra, prvostupňovú krajskú prokuratúru kontroluje nadriadená generálna prokuratúra s tým, že generálna prokuratúra už prvostupňovú agendu nevykonáva, nakoľko jej úloha je úplne iná,“ skonštatoval Šamko.
Generálna prokuratúra má podľa neho pôsobiť ako orgán, ktorý zjednocuje či usmerňuje podriadené prokuratúry, vybavuje mimoriadne opravné prostriedky a podobne. Mala by pôsobiť obdobne ako Najvyšší súd.
Zdroj: SITA