Vláda schválila zmenu v Trestnom zákone, ktorý sama „pretlačila“: Zamedzí skráteniu premlčacej doby

Pri trestných činoch, ako je znásilnenie či se*uálne zneužívanie, by sa mali uplatňovať doterajšie premlčacie doby, a to 20 rokov. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú vo štvrtok odsúhlasila vláda.

Zároveň navrhuje parlamentu schváliť úpravu v skrátenom legislatívnom konaní.

„Uvedomujúc si spoločenskú objednávku, cieľom predkladaného návrhu zákona je, aby pri trestných činoch proti životu a zdraviu, trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestných činoch proti rodine a mládeži a trestných činoch proti iným právam a slobodám zostala zachovaná doterajšia právna úprava zániku trestnosti v dôsledku premlčania,“ ozrejmilo ministerstvo spravodlivosti.

Pri týchto trestných činoch by sa tak mali uplatňovať doterajšie premlčacie doby, a to najmä 20-ročná doba v prípade zločinov, za ktoré Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody najmenej desať rokov. Medzi takéto zločiny patria najmä vražda, zabitie, ublíženie na zdraví, hrubý nátlak, zavlečenie do cudziny, znásilnenie, se*uálne násilie, se*uálne zneužívanie, týranie blízkej osoby a zverenej osoby, obchodovanie s ľuďmi, únos a výroba detskej po*nografie.

Vláda navrhuje účinnosť úpravy od 15. marca, čiže k rovnakému dátumu, ku ktorému má nadobudnúť účinnosť „veľká novela“ Trestného zákona schválená 8. februára. „Formálno-právne sa tak zamedzí tomu, aby nastalo premlčanie trestného stíhania v prípade plynúcich premlčacích dôb vymedzených trestných činov, respektíve zamedzí sa tak skráteniu premlčacej doby v prípade týchto trestných činov do budúcna,“ vysvetlil vládny kabinet.

Zachovanie premlčacích dôb odôvodnili takto

Vláda sa rozhodla zachovať pôvodnú dĺžku premlčacích dôb pri násilných trestných činoch, ako je napríklad znásilnenie, aby zabránila vyvolávaniu pocitu strachu a využívaniu témy na politické hry v kampani pred prezidentskými voľbami. Uviedol to minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) po tom, čo kabinet vo štvrtok schválil ďalšiu novelizáciu Trestného zákona.

Zmena legislatívy súvisí podľa Suska s tým, že v závere rokovania o predchádzajúcej novele sa v treťom čítaní otvorila téma skrátenia premlčacích lehôt pri násilných trestných činoch.

„Keďže v danom procese už nebolo možné do toho nijakým spôsobom zasiahnuť, dali sme prezidentke možnosť, aby v rámci veta uplatnila pripomienku. Keďže prezidentka svoje právo nevyužila, využili sme svoju legislatívnu možnosť v rámci skráteného legislatívneho konania, aby sme zachovali status quo,“ vysvetlil minister.

Pri trestných činoch proti životu a zdraviu, proti ľudskosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam vláda zachovala premlčacie lehoty tak, ako sú teraz v platnom právnom stave.

Susko sa napriek tomu domnieva, že tzv. generálne skrátenie premlčacích lehôt, ktoré parlament schválil 8. februára, je správne a naznačujú to aj mnohí odborníci. Myslí si, že opozícia z tejto témy urobila politickú tému na vyvolávanie strachu pred voľbami. Premlčacia lehota napríklad pri znásilnení podľa neho nie je riešením podstaty problému, pretože plynutím času sa oslabuje možnosť došetriť tieto skutky, čo vyplýva aj z policajných štatistík.

Novela sa nebije s novou novelizáciou

Podstata problému spočíva podľa ministra v niečom úplne inom. „Treba nastaviť také pravidlá pre ženy, aby neboli pod tlakom a stresom, aby to nahlásili presne v čase, keď sa to stane,“ povedal s tým, že najviac prípadov sa objasní v roku, v ktorom sa skutok stal.

Táto novela sa podľa Suska procesne nebije s novelizáciou schválenou 8. februára, ktorú má už na stole Ústavný súd SR. Obe úpravy podľa neho nadobudnú účinnosť v ten istý deň.

Susko pripúšťa potrebu debaty o násilných trestných činoch o tom, ako nastaviť pravidlá, aby sa predchádzalo, alebo aby sa lepšie postihovali tieto skutky.