Vládna zmena trestov: Menej väzňov, prepadnutých majetkov a zaujímavé načasovanie, píše Xénia Makarová

Autorka komentáru je bývalá novinárka a pôsobí v Nadácii Zastavme korupciu

Vláda tento týždeň posunula do Národnej rady novelu Trestného zákona. Na jednej strane treba priznať, že reflektuje na dlhodobo kritizované často privysoké tresty na Slovensku. Na druhej strane sa nemôžem zbaviť pocitu, že sa novela „pretláča“ práve teraz, keď finišuje vyšetrovanie, respektíve súdne konanie vo viacerých veľkých kauzách.

Figurujú v nich tak bývalí vysokí funkcionári štátu aj vplyvní podnikatelia. Schválenie nových trestov pre mnohých z nich prináša nádej, že namiesto prípadného trestu „natvrdo“ odídu zo súdu len s podmienkou. Argumentu o pretláčaní novely nahráva aj fakt, že zmena trestov bola za súčasnej vlády predstavená už celkovo trikrát.

Z toho dvakrát ju autor – rezort spravodlivosti – ešte v rámci pripomienkovania stiahol. Súčasný návrh ale už získal súhlas vlády a smeruje do parlamentu.

Minimálna škoda stúpa z 266 na 500 eur

Ak sa bavíme o najväčších súčasných kauzách, hovoríme o potenciálnej ekonomickej trestnej činnosti. Podplácanie, zneužitie eurofondov, zneužitie funkcie, zlé manažovanie zvereného verejného majetku. Tu sa menia nielen sadzby za trestné činy, ale aj definícia výšky škôd. Zatiaľ čo aktuálne je minimálna výška škody 266 eur, návrh ráta s 500 eurami.

Súhlasím, že suma 266 je veľmi nízka a vzhľadom na fakt, že bola zadefinovaná ešte takmer pred dvadsiatimi rokmi pri iných cenách, jej úprava je vítaná. Ale. Táto zmena má výrazný vplyv najmä na vyššie tresty. Napríklad škoda 150-tisíc eur je posudzovaná už ako škoda veľkého rozsahu.

Hrozí za ňu trest až do 12 rokov a bez možnosti podmienečného odsúdenia. Zjednodušene, páchateľovi hrozí väzenie natvrdo. Novela ale hranicu pre škodu veľkého rozsahu posúva až k 250-tisícom. Za nižšie napríklad daňové úniky má hroziť trest 3 až 10 rokov a páchateľ môže odísť zo súdu aj s podmienkou.

Menej prepadnutého majetku

Zmena súm sa premietne aj napríklad do trestov prepadnutia majetku. V súčasnosti de facto prepadnutie majetku súd musel uložiť pri drogách, zločineckej skupine či terorizme. Ako „možnosť“ mal tento trest pri trestoch so škodou od 133-tisíc eur. Teda škode veľkého rozsahu. Novela limit tejto škody jednak dvíha na dvojnásobok, jednak uvoľňuje ruky sudcom v tom, že ak sa im bude zdať trest prepadnutia majetku u páchateľa „neprimerane prísny“, nemusia ho ani pri najzávažnejších trestoch uložiť.

Štát mal dobrý nápad pre biznis. Narazil ale na politiku a zmutoval, píše Xénia Makarová

Súd môže aj niektorú „vec“ z prepadnutia vylúčiť. Mimochodom, niektoré podmienky prepadnutia majetku na Slovensku platia od roku 2006. Napriek opakovaným vládam Smeru sa nemenili.

No niektorým poslancom rovnakej strany sa prestali pozdávať nedávno, začiatkom roka 2021. Obrátili sa preto s podnetom na Ústavný súd. Ale späť k aktuálnej novele. Treba tiež upresniť, že voľnejšie ruky pre súdy zavádza v podobe zníženia trestov novela aj pre „kajúcnikov“.

Pri uzatváraní dohody o vine a treste, ak páchateľ vydal peniaze z trestnej činnosti, môže súd predpokladaný trest znížiť častejšie a výraznejšie ako v súčasnosti.

Pozitívum: nielen príjmy, ale aj životná úroveň

Čo okrem zmeny trestov nám ale novela odhalila, sú štatistiky peňažných trestov. Napríklad približne polovica peňažných trestov doteraz bola do 500 eur. Celkovo 95 % peňažných trestov nepresiahlo 2 000 eur.

Aj toto má novela ambíciu zmeniť. Pri ukladaní peňažných trestov nemá súd vychádzať už len z oficiálne deklarovaných príjmov odsúdeného, ale aj jeho životnej úrovne. Ministerstvo to vysvetľuje ako reakciu „na množiace sa prípady, kedy páchateľ deklaruje osobné a majetkové pomery nulové alebo v minimálnej výške, avšak reálne užíva luxusný majetok“.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.