Vládu delia od zistenia osudu len minúty: Odborníci prezradili 4 možnosti, čo sa bude diať, ak padne

Slovensku hrozí pád vlády. Parlament dnes čaká hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽaNO). Rokovací deň sa začal o 9:00, hlasovanie je naplánované na 11:00. Čo by nastalo po možnom páde vlády? Startitup sa pozrel na 4 možné scenáre toho, čo môže byť onedlho realitou.

„Žiaľ, táto vláda stratila dôvod na existenciu, táto vláda škodí celému Slovensku. Čo akcia, to fiasko, hanba,“ vyjadril sa k návrhu na tlačovke nedávno šéf SaS a exminister hospodárstva Richard Sulík.

Aktuálne informácie k osudu vlády môžeš sledovať s nami v článku, ktorým monitorujeme online dianie v parlamente.

Podľa Sulíka kabinet nedokáže riešiť problémy ľudí a prestal bojovať proti mafii a korupcii. Je pravdepodobné, že za pád vlády budú hlasovať poslanci SaS aj Hlasu, ktorí sa taktiež podpísali pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. Môžeme taktiež predpokladať, že sa k nim pridajú aj poslanci Smeru, Republiky a viacerí nezaradení poslanci, ktorí môžu pri hlasovaní zohrať kľúčovú úlohu, píše Pravda. Na odvolanie vlády treba minimálne 76 poslancov.

 Aké sú  možnosti v súvislosti s odvolávaním vlády? Scenárov je popravde viacero. Startitup sa k téme rozhodol osloviť odborníkov.

Vláda padne, vznikne nová parlamentná väčšina

Ak by vláde budúci týždeň bola vyslovená nedôvera, prezidentka Zuzana Čaputová je podľa ústavy povinná ju odvolať. Tu sa ponúka možnosť vzniku novej parlamentnej väčšiny.

zdroj: Ilustračné foto: TASR/Jaroslav Novák

„Má to rovnakú logiku a bude to rovnako úspešné ako snaha SaS odvolať Igora Matoviča a následne sa vrátiť do koalície,“ tvrdí politológ Jozef Lenč. Odborník pripomína, že obe veci iniciatívy vzišli z rovnakého prostredia a podľa neho majú rovnakú relevanciu.

V tomto prípade však existuje variant, že by súčasný premiér Eduard Heger dovládol až do termínu konania riadnych volieb. Podľa Lenča situácia, ktorá nastane po prípadnom odvolaní vlády je kľúčová najmä pre prezidentku a jej politickú budúcnosť.

„Osobne si neviem predstaviť, že by v prípade (ak chce kandidovať v ďalších voľbách) nechala jednu z najnepopulárnejších vlád v dejinách vládnuť v demisii,“ myslí si politológ.

Predčasné voľby

V prípade, ak by súčasnej vláde bola vyslovená nedôvera, môže dôjsť aj k predčasným voľbám. Avšak pád vlády ešte neznamená, že sa predčasné voľby na sto percent stanú skutočnosťou. V súčasnej situácii však počúvame o možnosti voliť skoršie ako v riadnom termíne nielen od Roberta Fica či ďalších predstaviteľov opozície, ale často o nej hovoria napríklad poslanci zo Sme rodina.

„Pravdepodobnosť je určite vyššia, ako bola napríklad pred pol rokom,“ tvrdí pre Startitup Václav Hřích, šéf agentúry AKO.

„Áno, je to možné. V kuloároch sa hovorí aj o tom, že dohoda na termíne o skorších voľbách by mohla byť súčasťou dohody o tom, aby vláde nebola vyslovená nedôvera,“ myslí si odborník.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Podľa Hřícha taktiež môže dôjsť k dohode o predčasných voľbách, to je však na poslancoch a politických stranách v parlamente. Opačný názor ako Lenč má v prípade eventuálneho dovládnutia vlády Eduarda Hegera v demisii až do riadneho termínu volieb. Možnosť považuje za reálnu a argumentuje faktom, že podobný prípad už Slovensko, ale aj Česká republika zažili v minulosti.

„Môže sa však stať aj to, že parlament nedokáže nájsť zhodu. Vláda bude v demisii a ak by parlament nebol 3 mesiace uznášaniaschopný, prezidentka by vtedy mohla ukončiť jeho fungovanie a vyhlásiť termín predčasných volieb,“ tvrdí Hřích.

Úradnícka vláda

Často skloňovaným slovným spojením po prípadnom páde vlády je vymenovanie úradníckej vlády, ktorú by zostavovala prezidentka Čaputová. Čo presne však znamená termín úradnícka vláda?

Toto pomenovanie sa na Slovensku totiž skloňuje už od čias vraždy Jána Kuciaka, kedy vládol expremiér Fico a prezidentom vtedy bol Andrej Kiska, avšak k zavedeniu úradníckej vlády na Slovensku nikdy naozaj nedošlo.

„Ústavný systém Slovenskej republiky nepozná pojem ‚úradnícka vláda’,“ vysvetľuje pre Startitup právnik a expolitik Peter Kresák.

Odborník hovorí, že ide v podstate o ústavnú konštrukciu založenú na predpoklade, že po páde riadne ustanovenej vlády sa podarí na veľmi obmedzené časové obdobie dosiahnuť dohoda medzi NR SR a prezidentkou SR na novom zložení vlády, ktorej členovia nebudú reprezentovať jednotlivé politické strany, ale s ich podporou dovedú krajinu k predčasným voľbám.

zdroj: FOTO TASR/Martin Baumann

Kresák objasňuje, že rovnako ako každá vláda, aj táto by mala povinnosť do 30 dní predstúpiť pred NR SR so svojím programom a požiadať o vyslovenie dôvery.

„V prípade takejto situácie však zrejme nemožno očakávať riadne programové vyhlásenie vlády, ale iba jej záväzok riadne pripraviť predčasné voľby,“ doplňuje odborník.

K pádu vlády nemusí dôjsť

Poslednou možnosťou je to, že Hegerovej vláde nebude vyslovená nedôvera a aktuálna vládna koalícia bude pokračovať ďalej. Tento variant je v kuloároch spomínaný rovnako často ako možný pád vlády.

„Možné to je, my ako verejnosť vieme pomerne málo o tom, aké sú vyjednávania medzi opozíciou a koalíciou,“ hovorí pre Startitup politologička Darina Malová.

Kľúčoví sú podľa nej nezaradení poslanci, odborníčka pripomína, že koalícia spolupracuje aj s poslancami, ktorí sa do parlamentu dostali v rámci opozície. V prípade, že k pádu vlády nedôjde, podľa odborníčky nastane zo strany opozície ešte väčšia snaha o predčasné voľby.

„Mobilizácia zo strany opozície bude vyššia. Referendum, ktoré sa bude diať, podporuje s výnimkou bývalých poslancov koalície, celá opozícia,“ uzatvára politologička.

Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 8. decembra 2022.