Z Bratislavy do Košíc by ťa odviezol za 30 minút. Číňania testujú najrýchlejší vlak v histórii

Európske metropoly Londýn a Paríž od seba podľa Trainline delí trasa dlhá 342 kilometrov, ktorú vysokorýchlostné vlaky Eurostar v súčasnosti dokážu prejsť za menej ako 2 hodiny a 30 minút. Pre porovnanie, najvyťaženejšiu slovenskú linku na 445-kilometrovej trase medzi Bratislavou a Košicami dnes IC vlaky zvládnu prejsť za 4,5 až 5 hodín. 

Predstav si však, že by trasa z Londýna do Paríža trvala 15 minút, alebo, že by ťa vlak z jedného konca Slovenska prepravil na ten druhý do polhodiny. Najväčší výrobca rakiet v Číne tvrdí, že sa mu podarilo zostrojiť najrýchlejší vlak histórie. Podľa jeho teórie by bolo možné prepraviť sa z New Yorku do Los Angeles za menej ako hodinu. Najkratšia vlaková trasa medzi týmito mestami je dlhá 3 936 kilometrov a dnes trvá v priemere 3 dni a 4 hodiny. 

Cieľová rýchlosť hyperloopu je 2 000 km/h

Čínsky štátny podnik China Aerospace Science and Industry Corporation (CASIC) dnes pracuje na revolučnom type vlaku, tzv. hyperloope, ktorý dokáže vo vákuovej trubici dosiahnuť nevídanú rýchlosť. Základom tejto cestovateľskej myšlienky je stiesnená trubica, dostatočne veľká na to, aby sa do nej zmestil vlak a vysatie všetkého vzduchu, ktorý by vlak mohol spomaľovať. 

Vlak s hyperloopom je založený na koncepte vactrainu, teda vlaku, prepravujúceho sa vo vákuovej trubici využívajúc magnetickú levitáciu (skratka maglev) na „vznášanie sa“ nad koľajami a zníženie trenia. Podľa Fox News je vlak hyperloop ako „vactrain na steroidoch“.

Používaním supravodivých magnetov vytvára silné magnetické pole, ktoré vlak poháňa vpred, okrem čoho tiež používa lineárny motor na zrýchlenie a spomalenie vlaku spolu s kompresorom na odsávanie zvyšného vzduchu z trubice. Takýto vlak tak dokáže jazdiť nadzvukovou rýchlosťou, a to s minimálnou spotrebou energie a dopadom na životné prostredie.

Možnú revolúciu v dopravnom priemysle a premiestnenie na druhú stranu Zeme za pár desiatok minút zatiaľ CASIC odštartoval postavením približne 2-kilometrovej trate v Ta-tchung v provincii Šan-si, 400 kilometrov západne od Pekingu. Vlak na tejto trati dosiahol rýchlosť 623 kilometrov za hodinu. CASIC označil test za úspešný a potvrdzujúci interakciu medzi testovacou trubicou, vlakom a dráhou. 

Druhou fázou projektu je predĺženie trate na 100 kilometrov na dosiahnutie cieľovej rýchlosti 1 000 km/h. Futuristické ambície vlaku sú však dvakrát vyššie, a to presne na rýchlosti 2 000 km/h. Spomínané čínske mestá by tak nedelili 4 hodiny, ale už len menej ako 30 minút jazdy hyperloopom. 

Možné finančné a bezpečnostné problémy

Portál Fox News však upozorňuje, že postaviť hyperloop nie je žiaden lacný špás. Náklady na konštrukciu vákuovej trubice, systému maglev, lineárneho motora a kompresora sa môžu vyšplhať na niekoľko miliárd dolárov. Vysoké tiež budú náklady na údržbu a prevádzku, keďže si takýto systém vyžaduje neustále monitorovanie a testovanie.

Novinár Kurt Knutsson, ktorý je odborníkom v oblasti technológií, tiež pochybuje o jeho spoľahlivosti. Medzi možné hrozby, ktoré by mohli mať vážny vplyv na cestujúcich a systém, radí výpadok elektriny, požiar, teroristický útok či ľudské pochybenie. Abnormálna rýchlosť by tiež cestujúcim mohla spôsobiť nepohodlie, nevoľnosť či bolesť uší. 

Vývoju a zavedeniu vlaku hyperloop na trate by mohli brániť aj právne a regulačné prekážky, vrátane vplyvu na životné prostredie, bezpečnostných noriem, otázky zodpovednosti či verejnej mienky. 

Na vlastných verziách hyperloopu však dnes už pracujú aj iné spoločnosti, vrátane kanadských, talianskych a ultrarýchlu trasu sme mali mať aj na Slovensku. Americká firma Hyperloop Transportation Technologies v roku 2016 oznámila plány, podľa ktorých mal hyperloop prepojiť Bratislavu s Viedňou a skrátiť túto hodinovú cestu na osem minút, informovalo SME.

CASIC plánuje svoj fázový test dokončiť do budúceho roka a do roku 2030 má za cieľ dosiahnuť konečnú rýchlosť hyperloopu (2 000 km/h). Vďaka tomuto možnému úspechu by tak získal status „spoločnosti s najrýchlejším vlakom histórie“.

Inovatívny nápad by však bol zrejme možný len v mizivom percente svetových krajín, vrátane Číny, kde by systémy verejnej dopravy s takými nehoráznymi nákladmi mohli byť blízko finančných možností.