Vlakom z Helsínk do Berlína za 5 hodín: Projekt Starline chce prepísať európske cestovanie

Ambiciózny plán z dielne dánskeho think-tanku 21st Europe chce pretvoriť mapu starého kontinentu, informuje spravodajstvo Euronews.

Ich projekt Starline navrhuje novú vysokorýchlostnú železničnú sieť, ktorá by do roku 2040 spojila 39 destinácií v rôznych členských štátoch Európskej únie aj mimo nej, vrátane Veľkej Británie, Turecka či Ukrajiny. Celkovo má ísť o viac ako 22 000 kilometrov tratí.

Európa ako metro

Starline sa odvoláva na predstavu kontinentu bez bariér. „Nie ako zbierka vzdialených hlavných miest, ale ako jednotná, rýchlo sa pohybujúca sieť,“ tvrdia autori. Vlaky majú jazdiť rýchlosťou 300 až 400 km/h a pripomínať fungovanie metra, kde je prestup medzi krajinami rovnako plynulý ako medzi stanicami jednej linky.

Na rozdiel od súčasného stavu, kedy „cestovanie naprieč hranicami ostáva pomalé, drahé a rozdrobené“, Starline sľubuje jednotné technické, bezpečnostné a pracovné štandardy. Systém by mal fungovať pod dohľadom novej Európskej železničnej agentúry (ERA) a kombinovať verejné financovanie s franšízovou prevádzkou národných operátorov.

Vlaky by mali fungovať na spoločnom harmonograme a mať jednotný lístkový systém. Lístky by sa mali predávať cez otvorenú platformu s cieľom zjednodušiť rezervácie a znížiť ceny. Bezpečnostné procesy by mali byť riadené pomocou umelej inteligencie.

Vlaky pre všetkých

Namiesto tradičných tried budú mať vagóny Starline zóny pre prácu, oddych, rodiny či kaviarne. „Cesta nebude len prostriedkom presunu, ale skúsenosťou,“ tvrdí 21st Europe. Vlakové vozne majú mať tmavomodrý dizajn s hviezdami Európskej únie a stanice sa majú stať kultúrnymi centrami s obchodmi, koncertnými sieňami, galériami či napojením na mestskú dopravu, píše denník The Independent.

Plány počítajú s výstavbou nových staníc mimo centier miest, ktoré budú prepojené s mestskou infraštruktúrou. Tieto uzly by zároveň slúžili ako verejné priestory: sály pre podujatia, výstavné priestory či dokonca múzeá. Cieľom je, aby sa stanice stali „destináciami samy osebe“.

Cestovné spojenia ako Helsinki – Berlín by sa tak dali zvládnuť za päť hodín, Miláno – Mníchov sa premení na rýchlu ekonomickú tepnu a Kyjev – Berlín nebude viac nočnou odyseou, ale predvídateľnou dennou linkou. Západ aj východ Európy by sa mali lepšie prepojiť – a to bez ohľadu na politické hranice.

Ekologická odpoveď na klimatickú krízu

Výstavba Starline má byť odpoveďou aj na klimatickú výzvu. Doprava tvorí takmer 30 % emisií Európskej únie a krátkodistančné lety ostávajú populárne aj tam, kde existujú železničné alternatívy. „Odvážny prechod k vysokorýchlostnej železnici môže byť našou najlepšou šancou splniť ciele uhlíkovej neutrality do roku 2050,“ uvádzajú autori.

Zatiaľ čo Francúzsko či Rakúsko už obmedzili niektoré krátke lety, Starline chce poskytnúť celoeurópsku alternatívu, ktorá by mohla znížiť počet týchto letov až o 80 %. Vlaky by mali byť napájané z obnoviteľných zdrojov a nie národných sietí, čo má ďalej znížiť ich klimatický dopad.

Okrem zníženia emisií by projekt mohol priniesť aj výrazný ekonomický impulz. Podľa vzoru Číny, kde vysokorýchlostné trate prispeli až 7,2 % k rastu mestského HDP, sa od Starline očakáva milióny pracovných miest v stavebníctve, doprave a službách.

Realita alebo európsky sen?

Odborníci sú rozdelení. Niektorí, ako novinár Simon Calder, plán chvália ako „úsilie o rýchlosť, udržateľnosť a jednoduchosť“, iní pochybujú o reálnosti. „Kyjev – Rím cez tunel pod Jadranom a Apeninami? Tam sme stratili dôveru,“ komentovali plán autori Hidden Europe.

Napriek pochybnostiam si 21st Europe stojí za svojím cieľom. „Železnice boli vždy viac než len doprava – formovali ekonomiky, kultúry aj národné identity. Dnes ich potrebujeme na to isté pre Európu,“ uviedol zakladateľ think-tanku Kaave Pour.

Aj keby bol cieľ vzdialený, Starline už dnes nastavuje latku. Spojenie symboliky, mobility a klimatickej zodpovednosti môže byť tým, čo európske cestovanie naozaj potrebuje.

Čítajte viac z kategórie: Európa