Vlastné aerolinky malo aj Slovensko, ich osudy sú však tragikomické. Príbeh Slovakian Airlines vyniká najviac

  • Slovenské letectvo skrýva zaujímavé príbehy. Niektoré skončili skôr, ako vôbec vzlietli, inde zlyhal manažment
  • Má pre štát zmysel mať vlastnú leteckú spoločnosť, tak ako to chcel Andrej Danko? Koľko by nás to stálo?
20110920_SlovakianAir_39910493030
TASR/Štefan Puškáš
  • Slovenské letectvo skrýva zaujímavé príbehy. Niektoré skončili skôr, ako vôbec vzlietli, inde zlyhal manažment
  • Má pre štát zmysel mať vlastnú leteckú spoločnosť, tak ako to chcel Andrej Danko? Koľko by nás to stálo?

Momentálne u nás fungujú dve slovenské letecké spoločnosti, Go2Sky a Air Explore. Air Explore bola založená v roku 2010. Spoločnosť sa zameriava predovšetkým na prevádzkovanie letov do zahraničia (Európa, Afrika, juhovýchodná Ázia, Blízky východ).

Go2Sky je mladšia. Poskytuje služby v segmente nepravidelnej (charterovej) prepravy osôb, nákladu a pošty. No zatiaľ čo fungujúce spoločnosti sú len dve, neúspešných príbehov nájdeš oveľa viac.

Desaťkrát neúspech

Na Slovensku sa od pádu železnej opony snažilo založiť funkčnú leteckú spoločnosť množstvo ľudí. Niektorí pochádzali zo Slovenska, iní tu chceli mať európsku základňu. Raz chceli spraviť dieru do sveta cez nízkonákladovky, inokedy nezarobili ani cent.

SkyEurope Airlines bola prvá nízkonákladová spoločnosť v strednej Európe. Základne mala na letiskách v Bratislave, Viedni a Prahe. Lietala do mnohých západoeurópskych destinácií.

Prevádzku svojej prvej linky Bratislava – Košice firma začala 13. februára 2002 a bankrot vyhlásila v auguste 2009. Letecký analytik Vít Doležálek pre SME povedal, že za koncom tejto spoločnosti bol najmä zlý manažment. Spoločnosť síce na vrchole svojej „slávy“ prevádzkovala množstvo pravidelných liniek, nikdy sa však nedostali do zisku. Nakoniec po nich zostali len miliónové dlhy.

zdroj: TASR/František Iván

Slovenské Aerolínie sú úplne iný príbeh. Bývalý štátny prepravca až do konca januára 2007 pravidelne lietal z Bratislavy do Moskvy a Bruselu.

Štát v ňom mal väčšinový podiel, ktorý po rokoch kúpili Austrian Airlines. Neskôr však predsa len skončili v konkurze. Keď sa pred niekoľkými rokmi vládna SNS pokúšala opäť presadiť myšlienku štátnej leteckej spoločnosti, argumenty proti boli podložené práve krachom Slovenských Aerolínií.

Spoločnosť Air Slovakia pôsobila najmä ako charterový letecký dopravca. Fungovala od rolu 1993 do roku 2010.

Niektoré spoločnosti nádej mali

Danube Wings poskytovali pravidelné aj charterové linky. Boli oficiálnym prepravcom Slovenskej hokejovej reprezentácie, fungovali od roku 2008 do roku 2018 a taktiež skončili v konkurze. Spoločnosť po ukončení svojej činnosti viacerým zamestnancom nevyplatila mzdy. Tí sa obracali na súdy, ktoré viacerým žalobám vyhoveli.

Tatra Air lietala najmä na pravidelných linkách z Bratislavy do Zürichu, Prahy a Košíc. Fungovala od roku 1991 do roku 1999.

Spoločnosť bola výrazne podfinancovaná, zlyhával aj marketing. Posledný klinec do jej fungovania zarazila nevyplatená DPH: „Dlhé roky sme vtipkovali, kto posledný zhasne svetlo a zamkne dvere. Aj keď sme dúfali, že sa to nikdy nestane, ten okamih prišiel. Smutná česť ostala pre toho, kto bol na začiatku a musel byť aj pri konci,“ spomína na spoločnosť vo svojom blogu bývalý zamestnanec Maroš Marko.

zdroj: TASR/Miroslav Košírer

SK Air mali len jedno 18-miestne lietadlo. S ním začali v roku 1997 lietať napríklad do Benátok či Brna. O spoločnosti nie sú dohľadateľné žiadne ďalšie informácie.

Seagle Air z Trenčína pôsobila do roku 2007 aj ako charterový prepravca. 23. októbra 2009 však pozastavila všetky svoje lety. Pôvodne pritom bola založená už v roku 1995 ako letecká škola. Hoci prepravovali aj ľudí, hlavnú časť podnikania tvorila nákladná doprava. Neskôr svoju prevádzku rozšírili do Českej republiky, postupne sa však začali objavovať finančné problémy, čo vyústilo v koniec spoločnosti, informovalo SME v roku 2009.

SAMAIR vydržala fungovať len 3 roky. V roku 2014 bol na ňu vyhlásený konkurz. O ukončení prevádzky informovalo napríklad SME. Spoločnosť síce sídlila na Slovensku, vlastnili ju však arabskí šejkovia. Tí u nás plánovali postaviť európsku základňu. Dohodli si však viac letov, než boli schopní zabezpečiť.

To malo za následok nepríjemnosti v podobe odkladov dohodnutých dovoleniek, smršti zlých recenzií a nekonečných sťažnosti. Po týchto problémoch sa manažment z nášho územia stiahol, presunul svoje aktivity do Maďarska a firma skončila v konkurze.

zdroj: TASR/František Iván

Quick Duck zažila podobný osud ako Slovakia Airlines. Mali sa venovať ACMI prenájmu lietadiel s kompletne pripravenou posádkou pre zahraničné letecké spoločnosti. To sa však nikdy nestalo, informoval TREND„Quick Duck Airlines končia bez toho, že by vôbec letecké služby poskytovali,“ napísali v roku 2015.

Jeden príbeh vyniká. Nechceli byť nízkonákladovkou

Jeden príbeh je však výnimočnejší, než tie ostatné. V utorok 20. septembra 2011 o 14.00 hod. pristálo na letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave prvé lietadlo novovznikajúcej leteckej spoločnosti Slovakian Airlines typu Boeing 737-500. Spoločnosť vznikla ešte vo februári toho istého roka, prvý mesiac však fungovala pod názvom Bratavia, písalo písalo SME.

Lietadlo, ktoré dovtedy prevádzkovali České aerolínie, bolo prenajaté od arménskej leteckej spoločnosti Armavia a priletelo z anglického Norwichu. Tam dostalo nové farby Slovakian Airlines.

Aerolínie plánovali zo slovenských letísk prevádzkovať pravidelnú aj charterovú leteckú dopravu. Tento zámer im nevyšiel, o rok neskôr už bola spoločnosť v konkurze.

Spoločnosť Slovakian Airlines, a.s. so sídlom v Bratislave bola založená so základným imaním 25-tisíc eur. Akcionárom firmy bola spoločnosť Aviainvest, s.r.o..

Chceli sa stať tradičným prepravcom, nie nízkonákladovou spoločnosťou. Už v priebehu pár mesiacov chceli mať k dispozícii tri lietadlá. „V zásade nechceme niekomu konkurovať. Chceli by sme otvoriť destinácie, ktoré tu možno už boli, možno niektoré neboli, ale kde by sme nemali zbytočne komusi konkurovať,“ vysvetľoval vtedy riaditeľ spoločnosti Miroslav Kaličiak podľa Topky.sk.

Koniec bol veľmi rýchly

Pristátie prvého lietadla sledovali novinári a médiá. Jeho kapacita bola 84 miest v turistickej a 24 miest v obchodnej triede. Začiatkom februára 2012 o toto lietadlo prišli. Spoločnosť pritom nikdy nepodnikla ani jeden let, keďže sa jej nikdy nepodarilo získať licenciu potrebnú na vzlietnutie. Stroj len celé mesiace parkoval na bratislavskom letisku.

zdroj: TASR/Štefan Puškáš

Dôvodom mala byť strata záujmu zo strany investora – Armavie Airlines, s ktorou pôvodne deklarovali úzku spoluprácu. Firma tiež bojovala s personálnymi problémami, stratila riaditeľa firmy a viacero zamestnancov. Nevyplácala mzdy a taktiež dlžila bratislavskému letisku. Tieto informácie uvádza airservice.sk.

Letecká spoločnosť chcela prevádzkovať svoju činnosť nielen z Bratislavy, ale aj z Košíc a Popradu. Prvé linky nového prepravcu mali smerovať do Anglicka, Talianska, Španielska, Ruska či Arménska. Nakoniec však nikdy neprepravili ani jedného pasažiera.

Štátna letecká spoločnosť?

V programovom vyhlásení poslednej vlády Roberta Fica sa Smer-SD, SNS a Most-Híd zaviazali k zriadeniu „národného leteckého dopravcu“. Na vzniku takéhoto projektu najviac záležalo práve SNS pod vedením Andreja Danka. Sami si však nevedeli predstaviť, ako by mal národný dopravca fungovať, analyzoval v roku 2017 Denník N.

Danko o rok neskôr sám priznal, že takýto projekt by bol náročný a treba si ho poriadne premyslieť: „Ak sa chceme zodpovedne zamyslieť nad tým, kde bude Slovensko o desať rokov, tak jednou z hlavných priorít je rozvoj cestovného ruchu,“ zdôraznil vtedy. 

„Keď máte národného prepravcu, štát si môže povedať: ja teraz chcem napojiť východ Slovenska na Tel Aviv alebo Moskvu, pretože verím, že turisti prídu do Tatier a krásnych malých miest, ktoré máme,“ vysvetlil Danko na tlačovej besede, o ktorej písalo Teraz.sk.

Dankovi sa plány nesplnili

Štát si neskôr nechal vypracovať analýzu, podľa ktorej je nádej na úspešné fungovanie takéhoto projektu minimálna.

Podľa Týždňa na nej pracoval tím odborníkov z Univerzity Komenského a Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Existuje obmedzené množstvo takých leteckých spojení, pri ktorých je možné v dlhodobom výhľade predpokladať rentabilnú prevádzku,“ tvrdila štúdia. Len na rozbeh prepravcu by bolo potrebné investovať takmer 200-tisíc eur.

Samotná analýza má viac ako 100 strán a štát stála 57-tisíc eur.  Vláda dokument zobrala na vedomie a viac s ním nepohla, informoval Denník N.

Pôvodné plány pritom počítali s tým, že prepravca bude už od roku 2020 fungovať. Poslanci SNS postupne priznávali, že k spusteniu nedôjde. Ambiciózneho plánu sa však nevzdávali a ešte v septembri 2019 vyjadrili nádej, že ho možno spustia v ďalšom volebnom období.

SNS sa však po minuloročných voľbách do parlamentu nedostala a súčasné vedenie ministerstva dopravy má v otázke jasno. „V aktuálnej krízovej situácii, keď krachujú aj najväčšie letecké spoločnosti, MDV SR nad zriadením národného leteckého dopravcu neuvažuje,“ napísal pre Startitup.sk hovorca rezortu Ivan Rudolf.

Zdroje: SME, airservice.sk , Topky.sk, Obchodný register, Denník N, Týždeň, Teraz.sk, Denník N, airservice.sk, TREND, SME, SME, blog.sme.sk, airexplore.sk, go2sky.aero, slovak-airports.sk

Najnovšie videá

Trendové videá