Vlčie hory – Jedna z mnohých pých Slovenska
- Každý zatrpknutý Slovák rozmýšľa o našej krajine ako o „diere“ na okraji vyspelej Západnej Európy, ktorá mu nemá čo ponúknuť, a preto treba čo najrýchlejšie vycestovať do zahraničia, poprípade ľutuje, že tak už dávno neurobil. Slovensko je však prekrásna krajina, domov, ktorý nám ponúka množstvo nádhernej prírody, historických, ľudových a prírodných pamiatok, ktoré si polovica Slovákov neváži a tá druhá ju nepozná. Pozrite sa s nami na miesta, vďaka ktorým môžete byť hrdí, že ste sa narodili práve na Slovensku.
- Každý zatrpknutý Slovák rozmýšľa o našej krajine ako o „diere“ na okraji vyspelej Západnej Európy, ktorá mu nemá čo ponúknuť, a preto treba čo najrýchlejšie vycestovať do zahraničia, poprípade ľutuje, že tak už dávno neurobil. Slovensko je však prekrásna krajina, domov, ktorý nám ponúka množstvo nádhernej prírody, historických, ľudových a prírodných pamiatok, ktoré si polovica Slovákov neváži a tá druhá ju nepozná. Pozrite sa s nami na miesta, vďaka ktorým môžete byť hrdí, že ste sa narodili práve na Slovensku.
Národný park Poloniny je našim najvýchodnejším národným parkom a delíme sa oň aj so svojimi susedmi, Poľskom a Ukrajinou. Tento bohom zabudnutý kraj je najrozsiahlejšie pralesné územie nielen Slovenska, ale celej Európy. Čo to znamená? Že lesy, ktorými národný park disponuje, sú tu najmenej pretvorené, ničené človekom a zachovali si svoj pôvodný vzhľad a drevinné zloženie. Niektoré územia s týmito pôvodnými bukovými a jedľovo-bukovými lesmi sú dokonca zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Názov Poloniny pochádza od jedinečných horských hrebeňových lúk, ktoré sa nachádzajú nad úrovňou lesa a v týchto končinách nesú pomenovanie Poloniny.
„Les starý ako svet sám, svojím takmer nesmrteľným osudom čnejúci nad všetkými zázrakmi. Nedotknutá pustatina, plná prastarých dubov. Jedny padajú spráchnivené na zem, iné sa dvíhajú dovysoka, podopierajúc sa navzájom alebo vytvárajú prepletajúcimi sa zakrivenými konármi oblúky, akoby otvárajúcu sa bránu, popod ktorú môžu prechádzať jazdecké oddiely.“
Takto opísal Plínius územie Slovenska po tom, čo Rimania prekročili Dunaj a po prvý raz uvideli našu krajinu. Kde by sme dnes mohli hľadať niečo podobné? No predsa v Poloninách, v Bukovských vrchoch, na území, ktoré je na mapách zo 16. storočia nazývané „Vlčími horami“. Presne tak nazval filmár Erik Baláž svoj dokumentárny film o najkrajšej panenskej prírode na našom území, ktorý sa čoskoro dočká svojej premiéry aj vo svetoznámej televíznej stanici National Geographic. Oblasť na hraniciach Slovenska, Poľska a Ukrajiny nám ukazuje, ako to vyzeralo kedysi, keď bol pánom lesa miesto človeka medveď, rys, zubor, či vlk a príroda bola všade nedotknutá a neporušená.
Národný park Poloniny vo svojich útrobách ukrýva aj ďalšiu slovenskú vzácnosť. Je ňou Park tmavej oblohy, teda územie bez nočného svetelného smogu. Takéto oblasti sú na Slovenku iba tri, a to práve v Poloninách, v Moravsko-sliezskych Beskydách a najmladší sa nachádza vo Veľkej Fatre. Bez nežiadúceho svetelného smogu, ktorý je výsledkom ľudského osvetlenia, je príroda od tohto vplyvu uchránená a navyše si môžu nadšenci astronómie užiť prekrásnu a temnú nočnú oblohu.
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska